Screamer pôvodne vyšiel v roku 1995 ako arkádová pretekárska hra pre MS DOS a teraz sme sa konečne dočkali jeho novej podoby. Screamer z roku 2026 mení známu sériu od základov. Ako automobilová pretekárska hra postavená na príbehu chce ponúknuť niečo, čo sme ešte nikde inde nevideli.
Ocitáme sa v budúcnosti, v ktorej robotika a technológie posúvajú hranice možného. V príbehu vystupuje rozprávkovo bohatý Mr. A, ktorý nevie, čo s peniazmi, a tak zorganizuje automobilový šampionát na život a na smrť. Účastníci prihlásením potvrdzujú, že môžu kedykoľvek zomrieť. Na oplátku však môžu získať výhru, ktorá dokáže zmeniť život celým generáciám.
Do súťaže sa prihlási viacero záujemcov a každý má vlastnú motiváciu. O hlavnú cenu sa stretne päť tímov a vďaka podrobnému príbehovému režimu spoznáme všetky tímy aj ich členov. Príbeh sa síce môže zdať jednoduchý a predvídateľný, no nechýbajú mu zvraty typické pre anime, ktoré mnohých udržia pri obrazovke až do konca. Náš úvodný tím Green Reaper tvoria členovia súkromnej vojenskej organizácie. Prihlasujú sa preto, lebo vedia, že sa na pretekoch objaví aj ich cieľ: človek, ktorý zabil ich veliteľa. Počas hry sa však vžijeme aj do členov ostatných tímov a postupne spoznáme motiváciu každého z nich. Čoskoro sa ukáže, že pretekať s vidinou pomsty nemusí byť najlepší nápad. Ich cieľom je totiž dedič obrovskej korporácie, ktorý pre víťazstvo urobí čokoľvek. Príbeh však skrýva prekvapenia a po niekoľkých hodinách hrania spoznáme aj pohnútky hlavného záporáka.
Ostatné tímy sa prihlásili z iných dôvodov a príbeh kladie veľký dôraz na konflikty vnútri tímov aj medzi nimi. Green Reaper stojí na pokraji rozpadu, členovia korporátneho tímu medzi sebou bojujú o moc a v zoskupení pripomínajúcom jakuzu sa najlepší vodič bojí šoférovať.
Príbeh preskakuje v čase a až rušivo často nás prenáša do dávnej minulosti, minulosti, nedávnej minulosti a prítomnosti. Nedá sa sledovať, kto s kým a kedy počas pretekov už hovoril ani čo sa medzi postavami odohralo.
Príbehový režim má anime štylizáciu s prvkami vizuálneho románu. Občas sa objavia animované prestrihové scény, no väčšinu času medzi pretekmi sledujeme na obrazovke statické postavy, ktoré sa rozprávajú. Hre však treba uznať, že všetky rozhovory sú nadabované. Nenájdeme teda žiadny písaný dialóg, ktorý by zároveň nezaznel nahlas.
Práve to je mimoriadne zaujímavá stránka hry, pretože každá postava hovorí vlastným jazykom. Podľa príbehu má každý človek v tele prekladový čip, a tak počas jediného rozhovoru počujeme francúzštinu, japončinu, nemčinu, angličtinu a mnoho ďalších jazykov. Podľa mňa je to nápaditý spôsob, ako spracovať medzinárodné preteky. Pre pobavenie je tu dokonca aj pes, ktorého tiež nadaboval pes a vďaka tejto technológii dokáže komunikovať s ostatnými.
Dôvodom, prečo preteky napokon nie sú bojom na život a na smrť, je zariadenie nazvané Echo. Mechanik ho namontuje do každého auta a vďaka nemu sa dá vrátiť zo záhrobia. Táto mimoriadne vyspelá technológia chráni životy všetkých účastníkov. Hoci teda žoldniersky tím prišiel zabiť zlého korporátneho dediča pri „nehode“, rýchlo zistí, že kvôli zariadeniu Echo to nebude možné.
Herné mechaniky sa naučíte počas príbehového režimu, samostatný tutoriál tu nie je. Načo však automobilová pretekárska hra vôbec potrebuje tutoriál? To je celkom oprávnená otázka.
Ako som už spomínal, Screamer sa snaží pristupovať k veciam po svojom. Výsledkom je jedna z najzložitejších pretekárskych hier, v ktorej by ste sa bez výučby určite nevyznali.
Hra sa totiž ovláda dvoma analógovými páčkami. Ľavou sa dá mierne zatáčať, no auto takto reaguje len veľmi obmedzene. Poriadne zatočíte až pravou páčkou, ktorá posiela zadnú časť auta do šmyku. Zákruty teda prechádzate pohybom oboch páčok naraz. Aký to má zmysel okrem toho, že ide o netradičné riešenie, sa ma nepýtajte. Pretekanie tým síce získava nový rozmer, no mne toto ovládanie zážitok poriadne zneprehľadnilo a aj po niekoľkých hodinách sa mi naň zvykalo ťažko.
Možno sa dá s dostatočným odhodlaním a tréningom tento spôsob jazdy zvládnuť dokonale, ja s ním však stále zápasím. Problémom pritom nie je ani tak driftovanie pravou páčkou, na to som si už azda zvykol. Najväčšie ťažkosti mám s ostrými zákrutami. Nech sa ich pokúšam prejsť akokoľvek, vždy nejako skončím v stene. Pri počítačových súperoch však nič také nevidím. Tí dokážu zatáčať a driftovať vo vysokej rýchlosti bez jedinej kolízie. Neviem, či počítač podvádza, alebo som jednoducho taký nešikovný, no tento spôsob ovládania robí hru veľmi náročnou.
V automobilových hrách zvyčajne nebývam zlý, ale tu sa aj na najnižšej obťažnosti občas poriadne zapotím, len aby som zostal na trati a neskončil posledný. Pri brzdení auto jednoducho spomalí až do zastavenia a moje prejazdy zákrutami tak vôbec nepôsobia elegantne.
Hre treba uznať, že ponúka viacero asistentov. K dispozícii je asistencia plynu a bŕzd, zatáčania aj driftovania. Dokonca sa dá zapnúť automatické pridávanie plynu, takže túto povinnosť prevezme hra. Akú povinnosť? To už niekto potrebuje pomoc aj s plynom? Veď až taký nešikovný snáď nikto nie je. Aj to sú oprávnené otázky. Zatiaľ som však opísal len základy a hra od vás neustále vyžaduje používanie ďalších tlačidiel.
Podobne náročné by mohlo byť pilotovanie pretekárskej vesmírnej lode. Už pri každom preradení nahor totiž môžete stlačiť L1 a dodať autu krátky impulz. Preto musíte neustále sledovať otáčky, pretože tento impulz sa dá aktivovať len vo veľmi krátkom časovom okne.
Ďalšou vecou je turbo. Ak chcete zrýchliť a poriadne sa rozbehnúť, musíte podržať L1. Vtedy sa začne jeden trojuholník pohybovať smerom k menšiemu a ak tlačidlo pustíte v správnom okamihu, získate obrovskú rýchlosť. Auto sa pri nej ovláda ešte ťažšie, no bez turba sa k víťazstvu nedostanete. Zásobu turba pritom dopĺňate len bezchybnou jazdou blízko maximálnej rýchlosti. Ak teda spomalíte, ďalšie zrýchlenie si nenabijete.
Hráči na seba navyše môžu aj útočiť. Stlačením R1 si aktivujete štít, ale len vtedy, ak naň máte dosť energie. Ten vás ochráni pred útokmi. Samotný útok nepripomína mechaniky z Mario Kart, skôr ide o náraz zozadu v štýle Burnoutu. Rozdiel je v tom, že tento úder sa dá aktivovať výhradne podržaním R1. V režime Override ste nezastaviteľní a ak sa druhé auto nebráni, má to spočítané. Zároveň ste však zraniteľní: ak narazíte do okraja trate, okamžite vybuchnete. Každý vodič má navyše vlastné schopnosti a niektorí musia energiu na zrýchlenie aj útok zbierať odlišným spôsobom. Záleží teda na tom, koho si vyberiete a o aký typ pretekára ide.
Preteky sa dajú hrať v rôznych zostavách. Je tu variant Free for All, v ktorom preteká každý proti každému a vyhráva najlepšie umiestnený jazdec. Súťažiť sa však dá aj v tímoch. Vtedy sa sčítavajú body za umiestnenia a „zabitia“ a vyhrá tím s najvyšším súčtom. K dispozícii je mimoriadne pestrá ponuka nastavení, vďaka ktorým si zážitok môžeme úplne prispôsobiť. S režimom Overdrive Challenge som si však nevedel rady. Cieľom je dostať sa čo najďalej bez dotyku so stenou. Som si však istý, že najväčším fanúšikom arkádových pretekov tieto režimy urobia obrovskú radosť, pretože si v nich môžu svoje schopnosti vybrúsiť až na maximum.
Na moju veľkú radosť funguje multiplayer online aj offline. Dokonca aj na PC môžu naraz pretekať štyria hráči! Ani neviem, kedy som niečo také videl naposledy.
Počas hrania si postupne odomykáte rôzne vozidlá, lakovania a trate. Dnes sa tomu zvykne hovoriť platený Battle Pass, v prípade Screameru však o mikrotransakciách nemôže byť ani reči. Jednoducho hráte a hra vám postupne dávkuje nový obsah. Nemusíte sa pritom venovať ani príbehovému režimu. Čím viac hráte, bez ohľadu na zvolený režim, tým viac noviniek získate.
Po grafickej stránke nemám hre čo vytknúť. Vyzerá veľmi dobre, efekty sú pekné, osvetlenie nádherné a vizuálny dizajn bezchybný. Obrovským bonusom je, že som väčšinu času hral na Steam Decku. Aj tam hra vyzerala nádherne a bežala bez trhania.
Hudba tiež dotvára správnu atmosféru, zvuky áut sú výborné a o dabingu som už hovoril. Moja jediná výhrada je, že z hry nemám taký pocit rýchlosti ako z Burnoutu. Na niektorých tratiach áno, ale na mnohých nie. Rýchlosť Burnoutu mi chýba, a preto na mňa autá občas pôsobia ťažkopádne, hoci viem, že také nie sú.
Screamer je teda dobrá hra a má všetko potrebné na to, aby človeka zabavila. Má však jednu výraznú slabinu: cenu, ktorú som si práve všimol pri prezeraní jej stránky na Steame. Hru som od distribútora dostal na recenziu zadarmo, takže mám pohodlie v tom, že sa nemusím trápiť nad vlastnými peniazmi. Teraz však vidím, že na PC stojí 60 eur a na Xbox a PS5 približne 75 eur. Nekúpil by som si ju. V žiadnom prípade.
Áno, viem, že je nabitá funkciami, nie je zamorená mikrotransakciami a rovnako dobre si ju možno užiť online aj offline. Ale 60 eur za arkádovú hru? Podľa mňa je predražená, a preto na ňu potenciálni kupujúci môžu rýchlo zabudnúť. Za 60 eur sa dá kúpiť hra F1 za plnú cenu a aj pripravovaný Forza Horizon má byť len o niečo drahší. Podľa mňa cenu nenastavili správne. Keď si prezerám Steam, vidím, že počas výpredajov by som za tieto peniaze mohol kúpiť aj tri až štyri skvelé arkádové pretekárske hry. Pri približne 40 eurách by som nad novou hrou uvažoval, no jej primeranú cenu v zľave vidím niekde okolo približne 20 eur.
Som veľmi zvedavý, aký úspech Screamer dosiahne, no podľa mňa sa táto hra čoskoro objaví v 50 % zľave. S kúpou sa preto môže oplatiť počkať mesiac či dva. Najmä preto, že ovládanie dvoma analógovými páčkami nesadne každému a ľahko môže človeka od hrania odradiť.
