Epigenetické terapie by mohli priniesť novú nádej na vyliečenie chronickej hepatitídy B – dlhodobej infekcie pečene, ktorú spôsobuje vírus hepatitídy B (HBV) a ktorá celosvetovo postihuje viac než 250 miliónov ľudí. V súčasnosti dostupné lieky často nedokážu vírus z organizmu úplne odstrániť.
Ako alternatíva sa už skúmali terapie založené na úprave génov, pri ktorých sa prestrihávajú vlákna DNA. Pri hepatitíde B však môžu zvyšovať riziko rakoviny. Vedci sa preto zamerali na epigenetické úpravy, ktoré menia značky naviazané na DNA, a tým ovplyvňujú zapínanie a vypínanie génov.
Vedci z bostonskej spoločnosti nChroma Bio a milánskych výskumných ústavov nedávno na genóm HBV umiestnili chemické značky, aby zastavili jeho génovú aktivitu a zabránili tvorbe vírusových častíc. Pri pokusoch na ľudských pečeňových bunkách a myšiach dosiahli sľubné výsledky a pri testovaní na opiciach vyvolala terapia len minimálne a prechodné vedľajšie účinky. Výsledky štúdie boli v časopise Nature Biomedical Engineering zverejnené.
Zaujímavé je, že prekvapivo dobrý účinok sa podarilo dosiahnuť už jedinou injekciou. Predklinické výsledky potvrdili potenciál tohto prístupu na klinické využitie, hovorí spoluautor štúdie Angelo Lombardo, molekulárny biológ z milánskeho Inštitútu génovej terapie San Raffaele Telethon. Spoločnosť nChroma Bio už predtým začala klinické skúšanie liečby v Hongkongu a na Novom Zélande. Prvý účastník dostal terapiu v januári vo forme vnútrožilovej infúzie. Skúšanie na ľuďoch je obrovským krokom a výsledkom mnohoročnej práce, dodáva Lombardo, ktorý je aj spoluzakladateľom nChroma Bio.
Infekcia HBV sa môže stať celoživotným problémom, pretože vírus má spôsoby, ako v organizme pretrvávať a prinútiť imunitný systém, aby proti nemu nebojoval. Jedným z nich je vytváranie voľne sa pohybujúcich minichromozómov, ktoré sa dokážu veľmi dlho ukrývať v pečeňových bunkách. Tieto vlákna vírusovej DNA fungujú ako genómový archív vírusu. Keď pacienti prestanú užívať lieky proti HBV, pomáhajú mu znova sa množiť, čo vedie k závažnému návratu ochorenia, vysvetľuje Fabien Zoulim, virológ a výskumník v oblasti klinickej hepatológie z Lyonskej univerzity.
Menej než 10 % pacientov, ktorí sa na HBV liečia aspoň 10 rokov, môže skutočne prestať s každodenným užívaním liekov, dodáva odborník. HBV môže tiež začleniť úseky svojho genómu do DNA hostiteľa a prinútiť jeho bunky produkovať bielkoviny, ktoré menia imunitnú odpoveď proti vírusu. Začlenenie vírusovej DNA vyvoláva v pečeňových bunkách molekulárne zmeny, ktoré môžu viesť k rakovine, hovorí Zoulim.
Terapia spoločnosti nChroma s označením CRMA-1001 obsahuje variant enzýmu CRISPR Cas9, ktorý nemá svoju bežnú enzymatickú schopnosť prestrihávať DNA. Obsahuje aj vlákna RNA, ktoré enzým navedú na konkrétne cieľové miesto v genóme HBV. Terapia zabalená do lipidových nanočastíc plní dvojitú úlohu: označovaním metylovými skupinami umlčiava voľne sa pohybujúcu DNA HBV aj jej úseky začlenené do genómu.
V myšom modeli HBV, v ktorom zvieratá niesli oba typy DNA HBV, znížila jediná injekcia CRMA-1001 hladinu vírusovej DNA aj hladinu bielkovín HBV, ktoré signalizujú aktivitu vírusu. Zo 60 zvierat, ktoré dostali jednu alebo tri injekcie, klesli u 25 po 6 mesiacoch tieto hladiny pod hranicu detekcie.
Vedci testovali aj podávanie postupne zvyšovaných dávok CRMA-1001 makakom jávskym vo forme infúzie trikrát mesačne. Zistili, že po podaní najvyššej dávky zvieratám stúpla hladina pečeňových enzýmov v krvi, no do 4 týždňov sa vrátila do normálu. Výskumníci nezaznamenali žiadne škodlivé vedľajšie účinky.
Spoločnosť nChroma, ktorá plánuje rozšíriť skúšanie aj do Spojeného kráľovstva a Francúzska, nie je jedinou firmou vyvíjajúcou epigenetické terapie na liečbu chronickej hepatitídy B. Washingtonská spoločnosť Tune Therapeutics v máji zverejnila predbežné výsledky prebiehajúceho klinického skúšania v ranej fáze, v ktorom testovala rôzne dávky svojho epigenetického inhibítora. Podľa spoločnosti potlačenie aktivity vírusu pretrvávalo až 17 mesiacov.
Pri oboch klinických skúšaniach ešte treba preukázať, či terapie dokážu úplne potlačiť vírusovú infekciu a dosiahnuť funkčné vyliečenie, zdôrazňujú odborníci. Aj tak je pravdepodobné, že tieto terapie neprinesú úplné vyliečenie, môžu však byť dôležitou súčasťou skutočne účinnej komplexnej liečby. Aj keby totiž zasiahli 99,9 % buniek, zo zvyšných sa môže uvoľňovať nový vírus, ktorý infikuje zvyšok pečene.
Klinické skúšania musia tiež zistiť, či majú nové liečby vedľajšie účinky. Zároveň musia overiť, či existuje riziko epigenetických zmien mimo cieľového miesta. Na to bude potrebné týchto pacientov sledovať mnoho rokov.
