Už desaťročia vieme, že Mars je veľmi zvláštna planéta. Na jeho severnej pologuli prevládajú nížiny, ktoré zaberajú tretinu celého povrchu. Zvyšok vrátane celej južnej pologule tvorí hornatý terén posiaty krátermi. Najnovšie merania naznačujú, že tieto rozdiely nesiahajú len po povrch.
Skupina vedcov analyzovala údaje, ktoré sondy Mars Global Surveyor, Mars Odyssey a Mars Reconnaissance Orbiter zbierali počas desaťročí, a vytvorila doteraz najpresnejšiu mapu gravitačného poľa Marsu. V dôsledku eliptickej obežnej dráhy a sklonu rotačnej osi sa gravitačné pôsobenie Slnka na Mars mení v závislosti od ročného obdobia. Tieto zmeny umožnili vedcom pomocou vesmírnych sond zmapovať vnútro planéty. Výsledky naznačujú, že plášť pod južnou pologuľou Marsu môže byť o 200–400 °C teplejší než pod severnou.
„Vedci zvyčajne predpokladajú, že vnútro planét je v zásade sféricky symetrické, no nemusí to tak byť,“ uviedol Alexander Berne, výskumník z Arizonskej univerzity. „S pribúdajúcimi gravitačnými údajmi dokážeme čoraz podrobnejšie určiť priestorové usporiadanie vnútorných štruktúr planéty. Tieto poznatky poskytujú základ pre plánovanie budúcich misií a vedecký výskum týchto svetov. Pochopenie vnútornej stavby planét nám zároveň pomáha odhaliť procesy, ktoré určovali ich vznik a vývoj.“
Vedci skúmajú dvojaký charakter Marsu už dlho. Výškový rozdiel medzi oboma pologuľami dosahuje 1–3 kilometre a kôra je na juhu takmer dvakrát hrubšia než na severe. Stále nie je jasné, čo túto dichotómiu spôsobilo: jediný náraz, séria kozmických zrážok alebo vnútorné procesy, napríklad dosková tektonika. Nech už rozdiely v reliéfe vznikli akokoľvek, na dávnom Marse nepochybne zohrávali zásadnú úlohu, najmä v období, keď po jeho povrchu ešte tiekla voda.
Teplotný rozdiel by mohol naznačovať, že Mars mal v minulosti oveľa silnejšie magnetické pole, ktoré viedlo k magnetickým rozdielom medzi oboma pologuľami a vytvorilo aj teplotnú anomáliu zistenú v tejto štúdii. „Je dôležité pochopiť rozdiely medzi severnou a južnou pologuľou, pretože nám poskytujú informácie o procesoch, ktoré mohli ovplyvniť hydrológiu Marsu vrátane formovania paniev, v ktorých sa hromadila voda,“ dodal Amirhossein Bagheri, postdoktorandský výskumník na Caltechu a spoluautor štúdie, ktorá priniesla tieto výsledky.
Bagheri sa podieľal na misii NASA InSight, ktorá merala marsotrasenia a pomáhala tak spoznávať vnútro Marsu. Podľa meraní sondy InSight seizmické vlny na južnej pologuli rýchlejšie slabnú, čo takisto zodpovedá predstave, že tamojší plášť je teplejší.
