V 80. rokoch minulého storočia začala austrálska vláda hľadať alternatívy k holorubom, pri ktorých sa na určitej lesnej ploche naraz vyrúbu všetky alebo takmer všetky dospelé stromy. Treba však dodať, že takéto výruby neslúžia len na ťažbu dreva. Pristupuje sa k nim aj pri ochrane pred chorobami alebo v rámci iných lesohospodárskych opatrení.
Zďaleka však nebolo jasné, aký vplyv má úplný výrub na lesy z dlhodobého hľadiska. Či už ide o ochranárov, ktorí chcú pomôcť lesu zotaviť sa z choroby, zamestnancov drevárskej spoločnosti, ktorí potrebujú, aby stromy znovu vyrástli, alebo nadšených drevorubačov, ktorých rúbanie dreva jednoducho baví, väčšina zainteresovaných si želá, aby sa vyrúbaná plocha čo najlepšie obnovila.
Ochranári už dlho tvrdia, že holoruby majú ničivý vplyv na vzácne druhy, ktoré tak prichádzajú o celé svoje prirodzené prostredie. Celkovým dôsledkom tohto postupu a jeho možným alternatívam sa však venovalo len málo výskumu. Koncom 80. rokov preto austrálska vláda vyčlenila 26 miliónov dolárov na preskúmanie niekoľkých možných alternatív v lokalite Tanjil Bren v štáte Victoria a v Cabbage Tree Creek v regióne East Gippsland.
V rámci projektu systémov lesného hospodárstva vybrali lesné plochy, na ktorých uskutočnili bežné holoruby, holoruby na menších plochách a výrazné preriedenie porastu, pri ktorom vyrúbali 50–70 % stromov. Následne sledovali zmeny v lese a každú plochu porovnávali s nedotknutými kontrolnými časťami lesa.
Prvé výsledky dlhodobého projektu sa začali črtať začiatkom nového tisícročia. Spočiatku sa situácia zdala pomerne jednoznačná: jarabina sa na úplne vyrúbaných plochách obnovovala lepšie než na ostatných. Tým sa však príbeh neskončil. Kým sa na experiment do veľkej miery zabudlo a prístupové cesty zarástli, stromy ďalej rástli. Keď vedci v roku 2014 navštívili lokalitu v rámci iného projektu, objavili viacero ďalších zaujímavostí.
„To, čo sme našli, bolo ohromujúce,“ uviedol tím. Hoci sa výsledky pôvodného výskumu do veľkej miery potvrdili a na úplne vyrúbaných plochách je dnes prírastok väčší, vedci zaznamenali výrazné zmeny aj na plochách, kde porast silno preriedili.
„Stromy, ktoré po preriedení zostali, sú obrovské. Hoci majú len 80 rokov, priemer kmeňa najväčších z nich vo výške hrudníka dosahoval v priemere výrazne viac než jeden meter a pri niektorých presahoval aj 1,5 metra. Preriedenie týmto stromom poskytlo viac priestoru a zdrojov na rast a ich reakcia bola mimoriadne výrazná,“ vysvetlili vedci.
„Ešte pozoruhodnejšie je, že preriedený porast uložil rovnaké alebo väčšie množstvo oxidu uhličitého než kontrolné plochy bez výrubu. Za necelých 30 rokov výrazne preriedený les nielen nahradil všetok viazaný oxid uhličitý odstránený pri ťažbe, ale nahromadil aj dostatok ďalšieho oxidu uhličitého, aby držal krok s prírastkom zaznamenaným na kontrolných plochách bez výrubu,“ pokračujú odborníci.
Ďalšou zaujímavosťou je, že tieto staršie stromy plnia viacero užitočných funkcií: majú väčšiu šancu prežiť lesné požiare a poskytujú domov vzácnej vakoveverici Leadbeaterovej. Výskumný tím rozmiestnil na mieste experimentu fotopasce a zistil, že tieto vačkovce sa vyskytovali výlučne na výrazne preriedených plochách, no na plochách bez výrubu nie.
Hoci ide o užitočné poznatky, neznamená to, že by sme mali jednoducho prejsť na prerieďovanie, zdôrazňujú vedci. Podľa nich má každý spôsob lesného hospodárenia svoje miesto a v niektorých prípadoch by prerieďovanie nebolo vhodné. „Tento starý experiment nás naučil, že pri obhospodarovaní našich lesov existujú aj iné možnosti než holoruby. Dokážu súčasne uspokojiť dopyt spoločnosti po dreve, udržiavať zásoby uhlíka a chrániť biodiverzitu,“ hovoria odborníci.
