Krehká rovnováha medzi prírodou a technológiami nie je len ekologickou či spoločenskou otázkou, ale aj odrazom rozporu hlboko zakoreneného v ľudskej psychike. Človek túži mať veci pod kontrolou a zároveň sa tejto kontroly vzdať. Prostredníctvom technológií sa preto usiluje urobiť svet predvídateľným a ovládateľným, no súčasne ho inštinktívne priťahuje pomalší, prirodzený a upokojujúci rytmus prírody.
Táto dvojakosť sa prejavuje aj vo vzťahu medzi potrebou bezpečia a túžbou po slobode. Moderné technologické prostredie síce často uspokojuje prvú z týchto potrieb, no zároveň viac či menej viditeľne obmedzuje možnosť zažívať tú druhú. Z psychologického hľadiska pomáha kontakt s prírodou obnoviť pozornosť, znižuje stres a podporuje emocionálnu rovnováhu. Online svet, ktorý sa vďaka svojmu pohodliu stal priestorom, v ktorom žijeme, všadeprítomné technológie a záplava podnetov však pozornosť trieštia a zvyšujú psychickú záťaž. Otázkou teda už nie je, či majú prednosť technológie alebo príroda, ale či dokážeme vedome vytvoriť duševný priestor, v ktorom sa navzájom nepotláčajú, ale dopĺňajú. Zároveň pritom nesmieme ani prírodu vnímať ako kontrolovaný priestor, ktorý ovláda výlučne človek.
Prvý diel Planet of Lana vytvoril citlivú rovnováhu medzi hrateľnosťou logickej plošinovky a poetickým rozprávaním. Na tomto pevnom a osvedčenom základe vývojári z Wishfully veľa nemenili. Príbeh nadväzuje presne tam, kde sa prvá časť skončila, no tentoraz má oveľa temnejší nádych. Vzťah Lany a jej verného spoločníka Muiho sa dostáva ešte viac do popredia a rozšíril sa aj repertoár schopností tohto malého zvieratka. Nahliadneme tiež do zmien, ktoré priniesli udalosti predchádzajúceho dielu. Stroje majú v živote Laninho ľudu výraznejšie zastúpenie, no modernizácia pri spolužití s prírodou plní skôr doplnkovú úlohu a začleňuje sa doň pomaly a opatrne.
Príbeh sa naďalej odvíja bez zrozumiteľných dialógov. Hra totiž používa umelý jazyk bez titulkov či jednoznačného výkladu a necháva na nás, aby sme si dej a udalosti vysvetlili vlastným pohľadom v spojení s tým, čo vidíme na obrazovke. Intonácia, reč tela a prostredie výborne zasadzujú každé slovo do kontextu a rámcujú scénu tak, aby jej význam zostal jasný. Nemôžeme sa však opierať o porozumenie slovám, iba o túto abstraktnejšiu podobu komunikácie.
Hádanky sú zložitejšie, pribudli postupy s viacerými krokmi a často musíme súčasne sledovať niekoľko vzájomne prepojených mechanizmov. Mui má širšiu paletu schopností, takže už nepomáha len s niekoľkými drobnosťami, ale aktívne sa podieľa na riešení problémov. Výsledkom je oveľa prirodzenejšia spolupráca než v prvom diele. Vďaka Muimu sa do riešenia hlavolamov zapájajú aj zvieratká žijúce v okolí. S pomocou malej rybky tak nastražíme pascu a ukryjeme sa, zatiaľ čo schopnosti huňatého tvora z horských oblastí nám otvoria cestu ďalej.
Vizuálne spracovanie je naďalej malebné, no citeľne bohatšie na detaily. Krajina žije a dýcha: tráva vlniaca sa vo vetre aj jemné animácie tvorov ukrytých v pozadí pomáhajú hernému svetu očariť nás alebo nám nahnať zimomriavky. Farebná paleta je odvážnejšia a miestami vyslovene kontrastná, čo dobre odráža pochmúrnejšiu náladu príbehu. Takeshi Furukawa, ktorý sa postaral o zvukovú stránku, opäť odviedol vynikajúcu prácu. Hudobný sprievod nádherne splýva s obrazom a pritom citlivo hrá na city, či už sledujeme zdanlivo neutrálnu prestrihovú scénu, alebo tragický útržok minulosti.
Po technickej stránke je hra stabilná a dobre optimalizovaná. Medzi nezávislými titulmi sa, žiaľ, málokedy nájde taký, ktorý sa k hráčom dostane v natoľko doladenom stave. Drobné chyby, napríklad občas nespoľahlivé vyhodnocovanie kolízií postáv, zážitok výraznejšie nekazia, no všimnúť sa dajú. Objavilo sa aj niekoľko pripomienok, že automatické ukladanie by sa malo spúšťať častejšie, v tomto prípade však ide v zásade skôr o otázku náročnosti hry.
Celkovo je Planet of Lana II nielen dôstojným pokračovaním, ale v mnohých ohľadoch svojho predchodcu aj prekonáva. Príbeh rozvíja hlbšie a prepracovanejšie a dúfajme, že sa dočkáme ešte aspoň jedného dielu. A keď sa trilógia skončí, pokojne by mohla prísť aj zaujímavá hra o prežití v otvorenom svete, pretože ponoriť sa do tohto sveta je radosť.
