Vždy príde nejaké posledné stretnutie či zážitok, no väčšinou v tej chvíli netušíme, že sa už nezopakujú. Mono no aware (物の哀れ) je japonský výraz označujúci uvedomenie si pominuteľnosti, teda dočasnej povahy vecí. Vyjadruje prchavý smútok či nostalgiu za tým, čo sa končí, aj vedomie, že práve taká je podstata a realita života. Patrí k tomu aj rozporuplný pocit, že sme mohli byť svedkami jeho pestrých zvratov, hoci vieme, že nič z toho nemôže trvať večne. Dospievajúci človek to, samozrejme, vníma menej vznešene a v oveľa vyšších obrátkach. Aj pominuteľnosť, dospievanie a zmeny si k nemu nachádzajú cestu v najrôznejších podobách.
Najnovší počin štúdia Beethoven & Dinosaur, Mixtape, zaručene každého vezme na nostalgickú jazdu, hoci postavy a prostredie tohto príbehu zo zámoria sa od stredoeurópskych skúseností dosť líšia. Pocity, problémy, objavy, chvíle strávené s partiou, napätie i mnohé radosti a bolesti dospievania sa však v istom bode stretávajú. Vytvárajú tak univerzálny obraz sveta, od ktorého našich hrdinov delí už len pár hodín do definitívnej rozlúčky. Do tých niekoľkých hodín sa však snažia vtesnať toľko príbehov a zážitkov, koľko je len v ľudských silách.
Mixtape pozýva na komornú, nostalgickú cestu časom kamsi medzi koniec deväťdesiatych rokov a začiatok nového tisícročia, priamo do víru nevyspytateľnej a neustále premenlivej tínedžerskej melanchólie. Mixtape, teda kazeta s vlastným výberom skladieb, nie je iba dobre znejúcim odkazom v názve. Je motívom, ktorý sa tiahne celou hrou, pretože jej hlavná postava je, mierne povedané, hudobný fanatik.
S každou náladou, dňom, príbehom, spomienkou a okamihom si spája hudbu. Najlepšie na tom je, že mnohé zo skladieb budeme poznať aj my, pretože za celým zážitkom stojí naozaj pôsobivý zoznam interpretov a piesní. Keď zaznejú Smashing Pumpkins, Mitch Murder, The Cure, Stan Bush, Iggy pop, Portishead či Rainbow, nikto nemôže povedať, že si medzi 22 skladbami nenašiel niečo podľa svojho gusta.
Pojem mixtape vznikol v sedemdesiatych rokoch s rozšírením magnetofónových kaziet, keď si hudobní fanúšikovia mohli začať zostavovať vlastné výbery obľúbených skladieb z rôznych albumov. Zvyk zakorenený v undergroundovej hiphopovej a punkovej kultúre sa čoskoro stal jedným z hlavných prostriedkov sebavyjadrenia a odovzdávania emócií. Darovať niekomu starostlivo zostavenú kazetu sa totiž vyrovnalo vyznaniu lásky alebo potvrdeniu hlbokého priateľstva.
Poradie skladieb aj ručne popísané obaly kaziet rozprávali jedinečné príbehy. Tieto výbery tak boli v podstate sentimentálnymi, hmatateľnými predchodcami playlistov na Spotify z čias pred digitálnou érou a kľúčovú úlohu zohrávajú aj v príbehu hry.
Prežijeme klasický príbeh o dospievaní, v ktorom nám budú niektoré dobrodružstvá, dilemy a problémy veľmi povedomé. Sledujeme posledný spoločný večer troch nerozlučných priateľov, ktorých po skončení strednej školy čaká nevyhnutný rozchod životných ciest. Je to známa situácia aj v Maďarsku, veď dobrí priatelia či spolužiaci môžu skončiť na univerzitách vzdialených stovky kilometrov od seba. Trojica práve smeruje na poslednú veľkolepú párty pred veľkou rozlúčkou, na ktorej sa má „o všetkom rozhodnúť“. Kazeta prehrávaná v aute, v „detských izbách“ či vo walkmane pritom každou skladbou oživuje jednu zásadnú spomienku z ich minulosti. Tieto nostalgické záblesky tvoria kostru hry. Interaktívne v nich prežívame spoločné míľniky postáv, od prvej zakázanej domácej párty cez bezcieľne potulky nákupnými centrami až po neskoré večerné jazdy na skateboarde po uliciach osvetlených neónmi.
Mixtape je adventúra postavená na dialógoch, spomienkach a príbehu. Hrateľnosť pripomína interaktívny videoklip a ožívajúcu zbierku spomienok, v ktorej sa pred nami vynárajú rozhovory, životné okolnosti, drobnosti, rodinné vzťahy, zoznamovanie a množstvo ďalších útržkov života. To všetko sa odohráva, zatiaľ čo sa neustále približujeme k veľkej párty, na ktorej „bude každý, kto niečo znamená“.
Minihry sa zábavne prepájajú s aktuálnym dianím. Raz hádžeme hlavou do rytmu metalu, inokedy miešame najchutnejšiu alebo najbizarnejšiu ľadovú drť na svete či načasujeme skateboardový trik do rytmu hudby. Dôraz však po celý čas zostáva na prežívaní okamihu. Nech sa ponáhľame akokoľvek, zároveň by sme chceli zostať. Budúcnosť čaká, no spomínanie na minulosť nás ešte stále nepúšťa zo svojho zovretia.
Sila Mixtape napokon spočíva v úprimnosti, s akou dokáže zachytiť tínedžerskú túžbu po slobode aj neurčitý, napätím presiaknutý strach z budúcnosti. Táto digitálna časová kapsula prinesie nezabudnuteľný zážitok predovšetkým priaznivcom atmosférických hier ako Life is Strange či What Remains of Edith Finch. O to viac, ak im je blízky aj alternatívny rock postavený na gitarách. Ako bonus dostaneme emocionálnu horskú dráhu a nemotorných hrdinov na skateboardoch, ktorí sú sčasti presne takí, akí sme kedysi boli aj my.
