Mnohým sa pri zmienke o knižniciach stále vybaví prísne ticho a nekonečné rady regálov, hoci za knižničným poriadkom sa skrýva prekvapivo zložitá logika. Deweyho desatinné triedenie sa napríklad už od roku 1876 snaží usporiadať ľudské poznanie pomocou číselných radov, zatiaľ čo klasifikácia Kongresovej knižnice (LCC) umožňuje vyhľadávať diela pomocou kombinácií písmen a číslic.
Prvý systém sa osvedčil vo verejných knižniciach, druhý využívajú predovšetkým vedecké a univerzitné knižnice, kde je často potrebné presne usporiadať obrovské zbierky podľa odborov. Zaujímavosťou z dejín kníh je, že v stredovekých knižniciach drahé rukopisy často pripútavali reťazami k čitateľským pultom. Názvy na chrbtoch kníh sa pritom rozšírili pomerne neskoro, až ku koncu 17. storočia. Obálky a chrbty kníh sa nám však teraz zídu, pretože v hre Librarian: Tidy Up the Arcane Library! budeme tento prvotný chaos upratovať najmä podľa nich.
Úloha znie na prvé počutie úplne jednoducho: v čarovnej knižnici treba pozbierať rozhádzané knihy a vrátiť ich na správne miesto v správnom regáli. Rozsah práce nás však pomerne rýchlo vyvedie z predstavy, že pôjde o päťminútové upratovanie. Hra od nás totiž žiada uložiť 3.072 kníh. Po dokončení jednotlivých radov regálov sa odomykajú rôzne schopnosti, ktoré prácu zefektívňujú, a knihovnícka rutina sa tak postupne mení na optimalizačný hlavolam. Ani postup nám však hra nedá zadarmo, pretože spomínaný prvotný chaos môžeme brať doslova.
Priznávam, že herný žáner collectathon som doteraz nepoznal, no považujem to za výstižné pomenovanie. Medzi regálmi totiž budeme s náručami kníh pobehovať takmer ako maratónski bežci. Kopy, celé koberce a hromady kníh nám spočiatku skôr prekážajú a mätú nás – skutočne ich tu je vyše 3.000. Chvíľu potrvá, kým do tejto herkulovskej úlohy vnesieme aspoň trochu systému.
Príbeh nám neponúkne takmer nič, iba list od riaditeľa čarodejníckej školy Merlina. Knižnica je vraj naša zodpovednosť, máme si s ňou poradiť za každú cenu, a ak sa nám to podarí, za odmenu dostaneme pizzu. Úvod je prihlúply a skľučujúco plytký, no keďže nám zo života ukrojí približne pol minúty, dá sa prežiť. Zároveň nás môže pripraviť na hodiny ukladania kníh.
Ako však urobiť poriadok v knižnici, ktorou sa zrejme prehnalo tornádo? Upratovanie v hrách prináša celkom iný pocit než v skutočnom živote. Doma je často povinnosťou, ktorú vykonávame z nutnosti, zatiaľ čo v digitálnom prostredí ide o jasný, merateľný proces, za ktorý dostávame odmenu. A v hĺbke duše máme radi poriadok a jasné pravidlá. Stačí si spomenúť, ako ochotne upratujeme, keď nás čaká niečo ešte horšie, alebo aspoň zdanlivo horšie: práca s blížiacim sa termínom, skúška či podobná povinnosť.
Aj vnútorný neporiadok a zmätok často riešime upratovaním okolo seba. Keď sa nám veci vnútri zamotajú, potreba nastoliť poriadok môže zosilnieť. Netreba podceňovať ani to, že napríklad pri upratovaní zamestnávame pohybom a sústredením na úlohu telo aj vedomú časť mysle. V pozadí nám pritom akoby lepšie fungovalo tvorivé myslenie a riešenie problémov, až sa zdanlivo z ničoho nič vynorí nápad alebo riešenie.
Základom hrateľnosti sú pritom pozorovanie a pamäť. Knihy musíme rozpoznávať podľa obálky, názvu, farby, označenia série či iných drobných vizuálnych detailov a následne ich ukladať do správnych regálov. Počiatočný pocit stratenosti postupne vystrieda dôverne známe prostredie. Po niekoľkých hodinách som už spamäti vedel, kde sú regály s knihami o liečivej a posvätnej mágii, ilúziách a mágii súvisiacej so zakrádaním. Keďže stáli blízko seba, onedlho začali na svoje miesto pribúdať aj knihy zo sekcie alchýmie a rôzne zoznamy kúziel.
V tejto časti knižnice som sa už celkom dobre vyznal a často som robil okruhy, pri ktorých som zbieral iba knihy patriace práve sem. Ani po uložení takmer 300 kníh sa však nezdalo, že by ich ubudlo. Je to pochopiteľné, veď som mal uprataných iba 10 %. Napriek tomu bolo príjemné mať sa o čo oprieť, mať svoj „ostrov“, na ktorom sa dobre orientujem. Usúdil som, že práve to mi pomôže aj neskôr, keď si v hlave poskladám ďalšie a ďalšie takéto ostrovy.
Spočiatku sa môže zdať zvláštne, prečo by niekto vôbec chcel hrať takúto hru. Pátranie a hľadanie, ktorého ovocím sú postupne sa plniace regály a pocit poriadku, však dokážu vtiahnuť.
Vývojári nepochybne mierili na pomerne úzke publikum. Navyše mám silné podozrenie, že niekto z nich chcel jednoducho navrhovať knižné obálky. Hráč totiž musí byť zároveň nadšeným zberateľom aj priaznivcom fantasy, pretože knihy naozaj odrážajú každodenný život čarodejníckej školy. Nájdeme tu filozofiu, druhy mágie, alchýmiu, náuku o príšerách aj ekonómiu. Vlastné regály majú dokonca aj bojovníci, lukostrelci a predstavitelia ktovieakých ďalších povolaní (dobre, viem, tried), rovnako ako teoretici mágie, právnici venujúci sa mágii, odborníci na draky či diela inšpirované psychológiou.
Celkovo si hra svoje publikum nepochybne našla, pretože sa dočkala podobne pozitívneho prijatia ako PowerWash Simulator či Unpacking. O tom, aké potešenie vlastne ľudia v takejto hre nachádzajú, by sa dal napísať samostatný článok – podobne ako je pre mnohých záhadou, prečo vôbec vznikajú idle hry.
Podstatné však je dobre sa zabaviť, oddýchnuť si alebo si na pár hodín nájsť únik od reality. Miesto, kde môžeme na chvíľu odložiť bremeno zložitého a občas poriadne náročného sveta. Namiesto neho vezmeme do náručia kopu kníh, rozhliadneme sa medzi regálmi a už vieme, ktorým smerom sa vydať.
