Survival horor sa ako videoherný žáner sformoval v polovici deväťdesiatych rokov, predovšetkým pod vplyvom hier Resident Evil a Silent Hill. Tieto tituly nepriniesli len technické novinky v podobe predrenderovaných pozadí či filmových uhlov kamery, ale položili aj základy hrateľnosti, ktorá vtedy pôsobila sviežo.
Obmedzené zdroje, hlavná postava, ktorá sa takmer neustále cíti zraniteľná a bezmocná, a všadeprítomný pocit ohrozenia vytvorili kombináciu, aká tu dovtedy nebola. Úspech sa dostavil aj v predajných číslach: séria Resident Evil mala do roku 2025 na konte viac než 150 miliónov predaných kópií a stala sa jednou z najúspešnejších značiek Capcomu. Kultový status si však po celom svete vydobyli aj jednotlivé diely série Silent Hill, ktoré stavili na psychologický horor.
Od začiatku druhého desaťročia 21. storočia sa žáner vydal novým smerom, čiastočne aj vďaka rastúcemu vplyvu nezávislých vývojárov. Hry ako Amnesia: The Dark Descent či Outlast obmedzili súbojové mechaniky na minimum a radikálne zdôraznili bezmocnosť hráča. Nanovo tak definovali hrôzu, na ktorej podobné tituly stoja. Survival horor teda nielen prežil, ale sa aj neustále mení.
Vďaka technologickému pokroku a nadšeniu hráčov zažíva survival horor v posledných rokoch výraznú renesanciu. Väčšina nezávislých pokusov je však buď priveľmi nostalgická, alebo nedokáže priniesť skutočnú inováciu. Fear the Timeloop si zvolil zaujímavú strednú cestu. Klasické základy spája so sviežo pôsobiacimi mechanikami a celý herný zážitok dôsledne buduje okolo jedinej myšlienky: času, ktorý nezadržateľne a nemilosrdne ubúda.
Hra sa na prvý pohľad zdá jednoduchá, no ako naznačuje už jej názov, prežiť nebude ľahké hneď z viacerých dôvodov. Šerif James Cooper sa preberá v opustenej nemocnici so zlovestnou atmosférou, z toho, že zostal nažive, sa však dlho tešiť nemôže. Stratil pamäť a vôbec netuší, ako ani kam sa dostal. Akoby to nestačilo, pre zranenie, ku ktorému prišiel za rovnako záhadných okolností, do 15 minút vykrváca. Prežitie tak už neznamená len nájsť cestu von, ale vôbec sa udržať nažive. Vývojári pritom prišli so zaujímavým zvratom. Nájsť môžeme napríklad obväzy, lieky proti bolesti či krvné vaky, ktoré podľa očakávania spomalia krvácanie alebo nám predĺžia čas zostávajúci do smrti.
Ak si však chceme oddýchnuť a uložiť postup, musíme hľadať miestnosti, v ktorých sa zastaví čas. Pomocou videokaziet sa v nich postupne dozvedáme viac o situácii, v ktorej sme sa ocitli, a zároveň si tak ukladáme hru. Objavili sa aj názory, že „čarovná miestnosť“, ktorá nielen zastaví krvácanie, ale po uložení aj obnoví 15-minútový odpočet, do hry príliš nezapadá. Preto treba spomenúť, že postup sa dá uložiť aj pomocou nájdených filmových kotúčov. Tie však čas nedoplnia, iba uložia hru.
Ďalším zaujímavým zdrojom je lekárnička, ktorá nám predĺži život o 7 minút. Hra nás však upozorní, že maximálna hodnota nášho „zdravia“ je 17 minút a 30 sekúnd, takže ňou netreba plytvať. Užitočné je aj to, že pri návrate do miestnosti s bodom uloženia sa zostávajúci čas nastaví na 5 minút a 15 sekúnd. Ak sa teda vrátime na poslednú chvíľu, môžeme si tak získať ďalší čas na preskúmanie určitej oblasti alebo na návrat na konkrétne miesto.
Hra nestavia na lacných ľakačkách, ale skôr na psychologickom tlaku. Zapojiť musíme aj pamäť, keď si v hlave vytvárame mapu nemocnice. Mechanika časovej slučky nás stavia do zaujímavej situácie, pretože sme vlastne „nesmrteľní“. Prinajmenšom tu netreba čakať obrazovky s nápisom YOU ARE DEAD, keďže aj o to sa postará časová slučka. Ak sa nám niečo nepodarí na prvý pokus, hra nás vráti k predchádzajúcemu uloženiu a skúsime to znova. Zažil som však aj situáciu, keď na mňa zaútočili dve zombie a zabili ma, no pri ďalšom pokuse už boli preč. Celý incident pripomínala len moja vlastná mŕtvola. Ako prvok RPG môžeme v úrovniach nachádzať aj schopnosti. A hoci to znie úsmevne, popri časovej slučke si tu môžeme do zásoby zaobstarať napríklad aj oživenie. Opäť to rozširuje možnosti, ako sa hrať s časovými mechanikami.
Dizajn úrovní, práca s kamerou aj labyrintové usporiadanie nemocnice Saint Heritage jednoznačne nadväzujú na klasické survival horory, najmä na sériu Resident Evil. Tiesnivá atmosféra a desivé chodby, izby i väčšie miestnosti fungujú dobre po vizuálnej stránke aj pri budovaní nálady. Medzi nepriateľmi dominujú zombie, no už na samom začiatku hry padne zmienka aj o démonoch vyčíňajúcich v pozemskom svete. Tvory ako z Doomu však nečakajte.
Niektoré časti však fungujú slabšie. Súbojový systém a pohyb občas prinášajú viac problémov než úžitku. Ťažkopádny pohyb a nedotiahnutá streľba nám komplikujú situáciu práve tam, kde by nemali. Tieto nedostatky však nemusia pokaziť základný zážitok. Skôr pripomínajú, že hráme nezávislý titul a štúdio malo na jeho vývoj len obmedzené zdroje.
Jedinečný koncept a atmosféra si pochvalu vyslúžili právom, Fear the Timeloop však pôsobí skôr ako nevybrúsený polodrahokam než ako dotiahnutá hra. Technické nedostatky a miestami frustrujúce spracovanie časového limitu patria k opakovane kritizovaným stránkam. Je to skrátka hra, ktorá vyžaduje trpezlivosť, pozornosť a chuť experimentovať, ak si chceme toto smrtiace dobrodružstvo v časovej slučke naozaj užiť.
