Európska komisia dospela k záveru, že v súčasnosti nepovažuje za opodstatnené meniť právne predpisy v súvislosti s iniciatívou Stop Killing Games, ktorá získala 1,3 milióna platných podpisov. Podľa Komisie právo Európskej únie od roku 2022 poskytuje spotrebiteľom silnú ochranu a predpisy o duševnom vlastníctve neumožňujú držiteľovi práv uložiť povinnosť pokračovať v poskytovaní komerčnej služby po jej ukončení.
„Komisia v súčasnosti nevidí priestor na zavedenie právnej povinnosti zachovať hrateľnosť videohier po ukončení poskytovania príslušných komerčných služieb. Dôvodom sú okrem iného existujúce práva duševného vlastníctva. Podľa autorského práva EÚ majú držitelia práv výlučné práva na svoje diela (...) Platné pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa však už poskytujú významné záruky na ochranu hospodárskych záujmov spotrebiteľov. (...)
Smernica o digitálnom obsahu a digitálnych službách poskytuje spotrebiteľom možnosti nápravy, ak dodaný obsah alebo služba nezodpovedajú zmluve a odôvodneným očakávaniam spotrebiteľov. V takýchto prípadoch môžu mať spotrebitelia nárok na vrátenie pomernej časti zaplatenej sumy. (...) Komisia zároveň plánuje niekoľko konkrétnych krokov, ktorými chce reagovať na obavy hráčov. Po prvé, začne dialóg s videoherným priemyslom a zástupcami spotrebiteľských organizácií s cieľom vypracovať odvetvový kódex správania pre postup pri ukončovaní životného cyklu videohier (end of life).
Po druhé, Komisia spolupracuje so spotrebiteľskými organizáciami a príslušnými orgánmi na zvyšovaní povedomia o právach spotrebiteľov vrátane záruk chrániacich ich hospodárske záujmy,“ uvádza Komisia vo svojom vyhlásení.
Ross Scott a jeho tím sú, prirodzene, sklamaní. Ross už v dňoch pred 17. júnom naznačil, že to pravdepodobne dopadne práve takto. Európska komisia totiž svoj postoj vopred opísala v článku, ktorý omylom zverejnila o rok skôr, a nezmenila ho ani napriek 1,3 milióna platných podpisov pod petíciou.
Podľa Rossa si navyše Komisia ani poriadne nesplnila svoju úlohu. Vo vyhlásení a sprievodných komentároch tvrdí, že právo EÚ chráni spotrebiteľov, no všetci vidíme, že prevádzka hier sa pravidelne ukončuje bez slova vysvetlenia a často aj bez vrátenia peňazí, pričom hry takto definitívne zanikajú. Ross sa domnieva, že Komisia mohla prinajmenšom objasniť, kedy a za akých okolností má kupujúci nárok na právnu ochranu. V súčasnosti totiž v EÚ nikto nevie, aké práva majú kupujúci videohier. Spotrebitelia zo všetkých krajín hlásili, že hoci podali sťažnosti týkajúce sa videohier, orgány na ochranu spotrebiteľa nikdy nevedeli, ako postupovať. Práve preto mala Komisia poskytnúť aspoň nejakú odpoveď, aby príslušné orgány dokázali vykladať aspoň existujúce zákony.
Pochybnosti vyvoláva aj to, že Komisia pred rozhodnutím viackrát pozvala na súkromné vypočutie lobistickú organizáciu videoherného priemyslu (ESA), pričom SKG nedostalo ani raz možnosť predstaviť svoj postoj.
Iniciátori Stop Killing Games aj poslanci Európskeho parlamentu, ktorí iniciatívu podporujú, však s takouto odpoveďou počítali a 1,3 milióna podpisov im otvorilo nové možnosti.
EÚ má mimoriadne zložitú inštitucionálnu štruktúru s množstvom orgánov a Európsky parlament je v tomto smere nezávislý od Komisie. SKG vďaka tomu dostalo priestor vystúpiť aj v Európskom parlamente, kde sa stretlo s prekvapivo silnou podporou. Zdá sa, že iniciatívu na záchranu videohier podporuje väčšina poslancov. Práve preto je veľká šanca, že pripravovaný Digital Fairness Act bude legislatívnym balíkom, ktorý túto otázku upraví a poskytne videohrám jednoznačnú ochranu.
Ďalšie konania prebiehajú aj v Spojených štátoch. Ak kalifornský návrh zákona Protect Our Games Act úspešne prejde aj vypočutím v Senáte, vydavatelia budú musieť v Kalifornii vracať hráčom zaplatené peniaze v prípadoch, keď vypnú servery hry a neumožnia ju hrať offline ani spôsobom nezávislým od vydavateľa.
