Život pirátov nebol len o rabovaní a pití rumu. Na svoju dobu mali aj prekvapivo moderné „sociálne poistenie“. Pred vyplávaním podpisovali členovia posádky prísnu zmluvu, pirátsky kódex, ktorá presne stanovovala odškodnenie za zranenia utrpené v boji. Ak niekto prišiel o končatinu alebo oko, zo spoločnej koristi dostal ešte pred jej rozdelením pevne určené bolestné. Pravá ruka mala napríklad vyššiu hodnotu než ľavá. Hlavným dobovým prameňom je v tomto smere dielo lodného lekára Alexandra Exquemelina Bucaniers of America (Piráti Ameriky). Sám slúžil na pirátskych lodiach, okrem iného aj u slávneho kapitána Henryho Morgana, a podrobne opísal pravidlá delenia koristi aj vyplácania odškodného z vlastnej skúsenosti. Podobne málo známou zaujímavosťou je, že povestná čierna pirátska vlajka Jolly Roger nemala protivníka vyzývať do boja. Práve naopak, piráti sa ňou snažili vyhnúť krviprelievaniu, a to z čisto praktických dôvodov. Vztýčená čierna vlajka napadnutej lodi oznamovala, že ak sa pokojne vzdá a odovzdá náklad, nikomu sa nič nestane. Piráti boli skrátka praktickí zbojníci: boj prinášal zranenia, plytvanie drahým pušným prachom a poškodenie koristi či vlastnej lode. Hrôzu a zúfalstvo známe z filmov vyvolávala skôr červená vlajka, Bloody Flag čiže krvavá vlajka. Tá znamenala, že na kapituláciu je už neskoro a zajatci sa brať nebudú. Červenú vlajku pôvodne používali korzári (corsair), námorníci oprávnení lúpiť na základe štátneho povolenia. Napríklad anglické predpisy admirality z roku 1694 prikazovali korzárom v službách štátu, aby pri útoku popri štátnej vlajke vztýčili aj čisto červenú zástavu. Išlo o dohodnutý signál, že sa začal boj.
Hneď na úvod treba povedať, že kto túži po akčnej stránke pirátskeho života, plnej slávnych bitiek či podlého rabovania, ten je na nesprávnej adrese. Tu dostáva priestor budovanie, obchodovanie, objavovanie a správa pirátskeho sídla. Pirate Cove sa usiluje presadiť predovšetkým ako budovateľská stratégia, otázkou zostáva, ako dobre jej to ide. Tvorcom Tropico 6 a Park Beyond prostredie budovateľských a manažérskych hier určite nie je cudzie. Hoci ich novinka na prvý pohľad môže pôsobiť ako nenáročné karibské pirátske dobrodružstvo, pod povrchom sa skrýva komplexná hra, ktorej Limbic Entertainment venovalo svoju typickú dôkladnosť a poriadnu dávku humoru.
Podľa príbehu sa vek pirátov chýli ku koncu a my práve živoríme na lodi lovcov pirátov. Po poriadne výbušnom pokuse o útek sa síce zachránime, ale polomŕtvi a bez groša skončíme na odľahlom, nehostinnom ostrove. Práve tam sa pustíme do budovania novej bašty pirátskej spoločnosti. S postupom hrou zisťujeme, koľko všetkého to zahŕňa. Na našich pleciach leží zabezpečenie jedla, bývania, alkoholu, stavebných materiálov, pušného prachu, nástrojov, skladov a zásobovacích reťazcov, ale aj obchodovanie, objavovanie, obrana ostrova a neustály rozvoj. Keď som teda pred chvíľou hovoril o komplexnej hre, vôbec som nepreháňal.
Jedným z najnápaditejších prvkov Corsair Cove je stavanie do výšky. Strmé skalné steny a hlboké priepasti tropických ostrovov tu nie sú otravnými terénnymi prekážkami, ale neoddeliteľnou súčasťou plánovania mesta. Naše pirátske hniezdo sa totiž nerozrastá len do šírky: šplhá sa po svahoch a visí zo skalných výbežkov. Jednotlivé úrovne pritom spája sieť vŕzgajúcich drevených mostov, improvizovaných výťahov, kľukatých schodísk, povrazových rebríkov a lanových „urýchľovačov“, ktoré nám svištia nad hlavami. Ak navyše práve máme chuť a čas len sa kochať, tyrkysové more zaliate žiarivým karibským slnkom a do detailov prepracované rušné pirátske sídlo vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Okolo domov aj v prístave neustále vládne čulý ruch, z priemyselných budov sa valí dym a z krčiem sa ozýva hlasný spev. Animáciami a vtipnými detailmi však ožívajú aj plantáže, drevorubačské pracoviská a všetko ostatné. Ostrov okolo nás doslova žije a dýcha.
Logistická sieť sa po čase zaručene zmení na neprehľadné, chaotické bludisko, napriek tomu však zostáva celkom, v ktorom sa akosi dá vyznať a ktorý zväčša dobre funguje aj sám. Ďalšie a ďalšie základne, sklady a prístavy od istého momentu vytvárajú sieť, v ktorej sa napriek všetkému zmätku dokážeme orientovať. Popri ekonomike si však musíme ustrážiť aj svoju pirátsku bandu. Kľúčom je súdržnosť (cohesion) a spokojnosť (satisfaction). Prvú hodnotu ovplyvňujú naše rozhodnutia a niektoré udalosti, druhá vyjadruje, ako priebežne uspokojujeme požiadavky a potreby obyvateľov. Keď začnú byť naši ľudia mrzutí, ešte nejde o veľkú tragédiu. Menšiu vzburu ľahko potlačíme alebo situáciu urovnáme. Ak sa však súdržnosť rozpadne a klesne na nulu, hra sa končí a môžeme premýšľať, kde sme urobili chybu.
Ostrieľaný pirátsky vodca sa, samozrejme, neobmedzuje len na pevninu, a tak skôr či neskôr vyplávame na otvorené more objavovať a rabovať. Čaká nás množstvo dobrodružstiev, hoci bez obvyklého priameho ovládania lode. Pri každej udalosti musíme splniť určitý cieľ: rozstrieľať nepriateľskú loď, nájsť stopy, vyjednávať s pašerákmi alebo tri až štyri kolá prežiť zoči-voči pevnosti. Počas udalostí „manévrujeme“ pomocou kariet. Taktika spočíva v míňaní zásob (supply) na útok, obranu alebo nejaký šikovný manéver. Z hľadiska herných mechaník teda jednotlivými kartami chránime loď a posádku, pričom sa útokmi či inými akciami snažíme nejako poškodiť protivníka. Nie je to bežné riešenie, ale po všetkom tom zhone pri budovaní mesta vôbec neprekáža, že sa k nemu nepridávajú ešte aj zložité súboje. Po vybudovaní príslušného prístavu môžeme flotilu zostaviť zo štyroch základných typov lodí, ktoré predstavujú štyri hlavné smery rozvoja v hre. Tento systém postupu a vylepšovania nám umožňuje rozhodnúť sa, aký štýl pirátstva nám je najbližší. Kto si však chce uľahčiť život a je zvedavý, ten si napokon aj tak odomkne všetko. V rámci týchto smerov môžeme mapovať okolité vody, plieniť nič netušiace obchodné lode, uzatvárať krehké spojenectvá s miestnymi frakciami alebo kaziť plány hliadkam španielskej koruny.
Pokiaľ ide o chyby a problémy, hra je na tom našťastie celkom dobre. Najotravnejšou vecou, na ktorú som narazil, bola jedna hláška z tutoriálu, ktorá zostala visieť na obrazovke. Hoci som nenašiel spôsob, ako sa jej zbaviť, nešlo o nič zásadné. Občas sa hra zamotá aj do rozdeľovania surovín a materiálov. Napriek tomu, že mám nahromadené stovky porcií jedla, začne napríklad na jednej zo základní klesať spokojnosť a musím zisťovať, prečo tam nikto nedováža dostatok potravín, keď ich predsa máme. Pri pripájaní nových budov zasa niekedy pomohlo iba ich zbúranie a opätovné postavenie. Napríklad odparovacie zariadenie na získavanie soli sa napriek správnemu prepojeniu z nejakého dôvodu na prvý pokus odmietalo zapojiť do zásobovacej siete. Keď som ho však druhýkrát postavil úplne rovnako na tom istom mieste, všetko fungovalo bezchybne.
Corsair Cove je celkovo odvážnym a osviežujúcim prírastkom do žánru, ktorý sa nebojí skúšať nové nápady. To, čo stráca občas frustrujúco chaotickým plánovaním trás a mestským komplexom pripomínajúcim prvotný chaos, bohato vynahrádza stavaním do výšky, prepracovaným ekonomickým modelom a skvelou atmosférou plnou humoru. Kto túžil po pirátskej hre s mechanikami, ktoré dajú poriadne zabrať, a dokázal prižmúriť oko nad menšími zádrhmi a preplnenosťou, ten mal toto leto rozhodne dôvod zakotviť na tomto ostrove.
