Elon Musk sa intenzívne pripravuje na vstup SpaceX na burzu. Oznámil, že pod označením SpaceX AI1 by mohla vzniknúť špeciálna družica s obrovským výkonom pre AI. Dostane solárne „krídla“ s rozpätím 70 metrov, ktoré zabezpečia bezproblémové napájanie AI hardvéru so špičkovým príkonom 150 kW. Súbor solárnych panelov poskytne výkon 250 W na štvorcový meter. O chladenie AI akcelerátorov sa má starať špeciálna sústava radiátorov s viacerými čerpadlami. Tie zabezpečia redundanciu, aby výpadok jednotlivých čerpadiel nevyradil celý systém.
Popri SpaceX AI1 prišla reč aj na špecializovaný výrobný závod. Oproti závodu, v ktorom SpaceX vyrába rakety a ďalšie zariadenia, bude viac než desaťnásobne väčší. Výrobné budovy a pomocné prevádzky budú mať celkovú rozlohu 1.022.000 štvorcových metrov. V továrenskom komplexe s rozlohou jedného štvorcového kilometra sa budú vyrábať komponenty pre vesmírne AI dátové centrá vrátane rôznych dosiek plošných spojov, kremíkových elektronických súčiastok, solárnych článkov, používateľských terminálov, komunikačných zariadení aj samotných konštrukcií AI dátových centier. V areáli sa budú družice aj montovať, a to modulárne. SpaceX sa nezaviaže jedinému dodávateľovi AI hardvéru, ale vždy využije dostupný hardvér s najlepšími parametrami, aby maximalizovala výkon dátových centier. Na pozemku s rozlohou 1.000 hektárov budú okrem tovární a montážnych prevádzok aj skladové priestory, testovacie pracoviská, skladové budovy a ďalšie pomocné zariadenia.
Podľa Elona Muska sa prevádzky na výrobu solárnych článkov a súvisiacich komponentov už stavajú. Čoskoro sa má začať aj výstavba častí závodu určených na výrobu AI družíc. Konkrétnu výrobnú kapacitu nezverejnili. Isté je len to, že výroba vo väčšom objeme by sa mohla rozbehnúť už koncom roka 2027. O rozsahu plánov veľa napovedá Muskova vízia rozširovať vesmírnu infraštruktúru AI dátových centier každoročne o 1 GW výkonu. Znamenalo by to vypustiť viac než 6.000 družíc AI1 ročne, keďže AI akcelerátory a ostatné hardvérové komponenty každej družice majú pracovať s trvalým príkonom 120 kW a maximálnym okamžitým príkonom 150 kW.
Ešte odvážnejšia je vízia, podľa ktorej by od roku 2030 mohli každoročne vynášať do vesmíru výpočtový výkon vyšší o dva rády, približne 100 GW. Ročnú úroveň 10 GW chcú dosiahnuť do dva a pol roka od oznámenia, teda do decembra 2028. Odtiaľ by sa posunuli k vysnívanej hranici 100 GW, ku ktorej sa chcú priblížiť alebo ju dosiahnuť do tri a pol roka od oznámenia, teda do decembra 2029. Časom by sa chceli priblížiť aj k ročnej úrovni 1 TW, to však môže byť zatiaľ len veľmi vzdialený cieľ.
Najväčším doteraz oznámeným AI dátovým centrom je Hyperion, ktorý buduje Meta. Po dokončení má pracovať s výkonom 5 GW, dostane približne 2 milióny GPU a bude stáť viac než 100 miliárd dolárov. Podľa plánov Mety však toto AI dátové centrum dosiahne do roku 2030 len 2 GW. Za zmienku stojí aj Colossus 2 od xAI, ktorý nedávno prešiel rozšírením. Inštalácia 555.000 GPU za 18 miliárd dolárov zvýšila jeho výkon takmer na 2 GW. V súčasnosti ide o najväčšie AI dátové centrum, ktoré ponúka takýto výkon v jedinom areáli.
Na dosiahnutie ročného prírastku 100 GW by teda bolo potrebné každý rok vyniesť do vesmíru výkon zodpovedajúci 20 plne vybudovaným centrám Hyperion alebo 50 centrám Colossus 2. To si vyžiada obrovské množstvo čipov. Viacerí už vyjadrili pochybnosti, či sa takéto tempo podarí udržať. Kritike čelia aj ambiciózne plány projektu Terafab. Podľa kritikov bude ťažké dosiahnuť ročný prírastok výpočtového výkonu 1 TW, keďže xAI, Tesla a SpaceX, ktoré za projektom stoja, zatiaľ nevyvinuli ani jeden moderný čip. Napriek tomu chcú s výraznou pomocou Intelu začať rovno pri špičkovom výrobnom procese triedy 2 nm.
Projekt je v každom prípade zaujímavý a pri vývoji a výrobe AI dátových centier pre obežnú dráhu Zeme sa javí ako dobrý krok k cieľu, ktorý Elon Musk načrtol. Plánované tempo však pôsobí trochu prehnane vzhľadom na dostupné možnosti aj na to, čo počas súčasnej pamäťovej krízy dokážu zvládnuť etablovaní výrobcovia. Tí pritom nezačali vyrábať čipy dnes, ale pred desiatkami rokov, a majú tak množstvo skúseností.
Do celkového obrazu patrí aj to, že pri výrobe družice AI1 možno opätovne využiť veľkú časť technológií zo série Starlink V3 a rozšíriť ich na mieru aktuálnym potrebám. To dáva určitý základ predpokladu, že spustenie sériovej výroby naplánované na koniec roka 2027 sa skutočne podarí dodržať. Samostatnou otázkou zostáva, či sa podarí bez problémov vynášať do vesmíru 1 GW výkonu ročne. Úrovne 10 GW a 100 GW pri realistickom pohľade pôsobia veľmi vzdialene, hoci na vytvorenie potrebných technológií, závodov a procesov zostáva ešte niekoľko rokov.
