Už dlho nie je tajomstvom, že Elon Musk chce časom do vesmíru vyslať pomerne rozsiahlu flotilu dátových centier. Okolo Zeme majú obiehať v podobe väčších satelitov, ktorým budú energiu dodávať solárne krídla s veľkým rozpätím. Keďže sa SpaceX pripravovala na vstup na burzu, Elon Musk usúdil, že nastal čas v dlhšom videu priblížiť verejnosti aj potenciálnym investorom aktuálny stav projektu.
Satelit SpaceX AI1 má ponúknuť pôsobivé parametre. S rozloženými solárnymi panelmi bude široký 70 metrov, takže rozpätím prekoná aj Boeing 747, pri ktorom táto hodnota dosahuje iba 68,4 metra. SpaceX AI1 má mať špeciálnu konštrukciu, ktorá umožní podľa potreby kedykoľvek vymeniť palubný hardvér pre AI, a tým dátové centrum modernizovať. Podľa Elona Muska sa navyše neviažu na jediného dodávateľa: vždy si vyberú hardvér, ktorý práve ponúka najlepší výkon. Hoci v rámci projektu TeraFab časom plánujú vyrábať aj vlastné čipy, kým ich nebudú schopní produkovať v dostatočnom množstve, budú potrebovať aj produkty dostupné na trhu.
Vesmírne dátové centrum pre AI má podľa plánov pokryť špičkovú spotrebu výpočtového hardvéru do 150 kW, pričom priemerný príkon by sa mohol pohybovať okolo 120 kW. Ide približne o spotrebu jedného racku Nvidia GB300, ktorý za bežných podmienok potrebuje zhruba 140 kW. SpaceX AI1 má dosahovať približne 70 kW na tonu a okolo Zeme by mohol obiehať vo výške 600 kilometrov.
Veľkou výzvou môže byť odvádzanie tepla produkovaného hardvérom. Vo vesmíre nemožno použiť klasické vzduchové chladenie, preto bude potrebné zvoliť kvapalinový systém s radiátormi, ktoré budú teplo vyžarovať do okolitého priestoru. SpaceX AI1 by na tento účel mohol využívať radiátory s plochou približne 110 štvorcových metrov. O obeh kvapaliny by sa mohlo starať viacero čerpadiel, aby bola zabezpečená redundancia systému. Chladenie by tak neprestalo fungovať ani pri poruche jedného či dvoch čerpadiel, keďže jeho oprava vo vesmíre by bola dosť náročná.
Veľa napovedá porovnanie s modulom ETACS na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ten odvádza približne 70 kW tepelného výkonu, na čo využíva radiátory s celkovou plochou asi 422 štvorcových metrov. SpaceX AI1 sa teda bude musieť vyrovnať s dvojnásobným množstvom tepla na približne štvrtinovej vyžarovacej ploche, čo neznie jednoducho. Chladenie ETACS na ISS stojí približne 500 miliónov dolárov, aspoň podľa údajov, ktoré zverejnil SemiAnalisys.
Elon Musk sa už skôr pokúsil vziať kritikom vietor z plachiet. Podľa neho inžinieri SpaceX vedia, ako zabezpečiť chladenie vo vesmírnych podmienkach. Ako výborný príklad uviedol flotilu Starlink, ktorú tvorí viac než 10.000 satelitov.
Plány sú každopádne zaujímavé a ani načasovanie ich oznámenia nebolo náhodné. Aj týmto spôsobom chceli podporiť úspešný vstup SpaceX na burzu, ktorý sa mal uskutočniť 11. júna 2026 pri cieľovom ocenení spoločnosti približne 1,75 bilióna dolárov. Samotné obchodovanie sa malo začať o deň neskôr, 12. júna 2026.
