Nad dátovými centrami pre AI sa sťahujú mračná. V Spojených štátoch proti nim protestuje čoraz viac obyvateľov. Na víkend 18. a 19. júla 2026 boli napríklad ohlásené protesty na celkovo 142 miestach v 42 štátoch. Išlo teda o rozsiahlu protestnú akciu, ktorá je podľa organizátorov nevyhnutná.
Podľa Forbesu v súčasnosti nie je najväčšou výzvou pre dátové centrá pre AI obstarávanie čipov a ďalšieho vybavenia, ale chýbajúca podpora verejnosti. Tá čoraz viac komplikuje realizáciu investícií v tomto odvetví. Organizátori protestnej vlny dokonca tvrdia, že nepriaznivá situácia okolo výstavby dátových centier pre AI vedie k neprijateľnému zásahu do občianskych slobôd, proti čomu sa otvorene ozývajú.
Odpor verejnosti voči dátovým centrám pre AI má viacero príčin. Obyvatelia sa obávajú ich vysokej spotreby elektriny a vody, ktorá môže ohroziť zásobovanie domácností a zároveň zvýšiť ceny energií. Vyššie zaťaženie si totiž vyžaduje dodatočnú údržbu, opravy aj modernizáciu sietí, čo stojí peniaze. Mnohí kritizujú aj vysokú spotrebu vody a upozorňujú, že môže viesť k problémom s jej kvalitou. Prekáža im tiež hluk z dátových centier pre AI a podobných zariadení, ako aj svetelné znečistenie, ktoré niekedy sprevádza ich výstavbu. Pracovníci totiž pri práci za tmy používajú výkonné reflektory, aby mohli bezpečne pracovať. Práve pre hluk a svetelné znečistenie bola na Microsoft podaná hromadná žaloba niekoľko týždňov pred 24. júlom 2026.
Investori do výstavby dátových centier pre AI tak už musia čeliť nielen zdražovaniu spôsobenému ošiaľom okolo AI a pamäťovou krízou, ku ktorej tento ošiaľ prispieva, ale aj rastúcemu odporu obyvateľov. Ten im výrazne komplikuje situáciu. Ľudia síce vedia, že AI sa dá využiť na množstvo užitočných vecí, no odmietajú pripustiť, aby sa ich okolie pre dátové centrá potrebné na jej fungovanie stalo neobývateľným – a robia dobre.
V novej situácii už nestačí presvedčiť starostu o prínosoch investície. Investori musia počítať s tým, že obyvatelia môžu výstavbu prekaziť aj napriek jeho podpore, ako to už viackrát urobili. Len v prvom štvrťroku 2026 preto investície v hodnote 130 miliárd zaznamenali menšie či väčšie oneskorenia. Prevádzkovateľom dátových centier pre AI nepomáhajú ani argumenty, že si elektrinu vyrábajú sami a spotrebujú menej vody než obyvatelia na práce v záhrade. Rozhodujúci nie je ani prísľub nových pracovných miest, rozvoja regiónu a vyšších daňových príjmov vďaka novým investíciám. Obyvatelia čoraz viac vnímajú dátové centrum pre AI ako zlého suseda.
Ak chcú investori vo výstavbe dátových centier pre AI pokračovať, budú musieť spolupracovať s miestnymi obyvateľmi. Prípadne musia hľadať riedko osídlené oblasti, kde odpor verejnosti nie je taký silný. Z dlhodobého hľadiska bude, samozrejme, potrebné nastaviť vhodné pravidlá výstavby a prevádzky takýchto zariadení. Práve v Austrálii sa pokúšajú položiť ich základy, to je však už iný príbeh.
