Začiatkom septembra Meta predstavila vlastnú službu s agentom umelej inteligencie Muse. Krátko predtým prišiel s veľmi podobnou službou aj Instinct. Aká náhoda, mohli by sme si naivne pomyslieť. Podľa všetkého však náhoda v tomto prípade nehrala veľkú úlohu.
V auguste sa Mark Zuckerberg stretol so šéfom Meta AI Alexandrom Wangom a s Natom Friedmanom, ktorý zodpovedá za produkty založené na AI. Predmetom ich rozhovoru bol údajne nezávislý startup Instinct s iba 14 zamestnancami, ktorého nový agent umelej inteligencie si práve získaval veľkú popularitu. Zuckerberg im na stretnutí údajne oznámil, že Muse treba spustiť čo najskôr, pretože „je pripravený na uvedenie“. Mal pritom viacero známych prevádzkových rizík.
Napriek bezpečnostným obavám Mark Zuckerberg osobne rozhodol, že uvedeniu osobného agenta AI Muse od Mety dá zelenú. Šéf Mety nebral do úvahy varovania zodpovedných vedúcich pracovníkov.
The New York Times s odvolaním na interné zdroje opísal, čo sa pred uvedením Muse odohrávalo v zákulisí a aká cesta viedla k jeho sprístupneniu. Podstatné je, že udalosti nezávisle od seba potvrdilo viacero zdrojov. Dvaja informátori navyše potvrdili, že všetci vedeli o bezpečnostných obavách, ktoré vyplynuli z najnovších interných testov. Nešlo teda o staršie chyby, ale o riziká, ktoré naďalej pretrvávali.
Údajne sa vyskytol aj prípad, keď Muse svojvoľne zmenil heslo k účtu bez súhlasu používateľa. Netreba azda ani zdôrazňovať, že umelá inteligencia by za bežných okolností nemala mať za žiadnych okolností oprávnenie meniť prihlasovacie údaje účtu bez dohľadu či zásahu používateľa.
Počiatky Muse siahajú k internej správe z júla 2025, v ktorej Zuckerberg načrtol koncept „Personal Superintelligence“ ako najvyspelejšieho osobného asistenta. Na jeho realizácii pracuje Superintelligence Labs pod Meta AI. Spoločnosť na vedenie výskumného tímu najala Wanga a Friedmana a spolu s nimi aj desiatky ďalších špičkových odborníkov.
Projekt nabral zásadne nový smer v novembri 2025, keď Peter Steinberger zverejnil OpenClaw, ktorý dokáže samostatne písať kód a priamo ovládať počítač. Okamžite tým upútal pozornosť odvetvia AI. Jeden z odborníkov Mety uviedol, že práve vtedy si uvedomili, že ďalšou prelomovou technológiou pre bežných používateľov bude autonómny osobný agent.
Spoločnosť objednala stovky počítačov Mac mini a niekoľko mesiacov na nich testovala vlastný prototyp. Experimentálna fáza podľa očakávaní ani zďaleka neprebiehala hladko a počas vývoja došlo k viacerým „vážnym incidentom“. Vo februári 2026 prevzal testovaný agent kontrolu nad pracovnou stanicou bezpečnostnej výskumníčky Mety Summer Yue a vymazal jej e-maily. Výskumníčka sa ho sama pokúšala zastaviť, no z mobilu mu v tom nedokázala zabrániť.
Vrcholoví manažéri Mety videli vyvíjaný nástroj prvýkrát vo februári. Vtedy bol však ešte oveľa menej vyspelý a stál na úplne iných základoch než pri septembrovom uvedení. V apríli vyšiel model Muse Spark, ktorý už vytvorilo Superintelligence Labs, a agent Muse naň postupne prešiel. Zaujímavosťou je, že predtým služba využívala modely Claude, pretože Meta na tento účel nemala dostatočne vyspelý vlastný model.
Hovorca Mety dôrazne poprel, že by uvedenie služby urýchlil tlak konkurencie. Naopak, zdôrazňoval, že spustenie Muse predtým odložili o niekoľko mesiacov práve preto, aby dôkladne preskúmali riziká. Podľa spoločnosti sa teda udial presný opak toho, čo tvrdí článok The New York Times. Instinct vraj predbehol Metu o malý náskok práve preto, že venovala čas zlepšovaniu spoľahlivosti služby.
„Sme hrdí na túto prácu a, ako sme už verejne uviedli, spustenie Muse sme odložili o niekoľko mesiacov, aby sme mali istotu, že všetko robíme správne,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.
S vyjadrením hovorcu však nie je celkom v súlade skutočnosť, že Meta až do apríla ani nemala dostatočne vyspelý model, na ktorom by Muse vôbec mohol fungovať. Až od mája sa mohli začať testy, pri ktorých spoločnosť optimalizovala vlastné modely na vykonávanie úloh agentov.
Interné podrobnosti o Muse, ktoré teraz vyšli najavo, opäť jasne poukazujú na napätie, ktoré prestupuje celým konkurenčným bojom technologických gigantov. Spoločnosti sú ochotné prižmúriť oči aj nad bezpečnostnými obavami, len aby získali lepšiu pozíciu voči rivalom. Navonok, pochopiteľne, komunikujú niečo iné a podľa všetkého berú potrebu spomaliť vážne nanajvýš vtedy, keď majú pred ostatnými náskok.
