V uplynulých rokoch technologické aj ďalšie firmy čoraz viac stavali na využívanie AI s cieľom zvýšiť svoju efektivitu. Hoci sme ešte len na začiatku rozmachu umelej inteligencie, zdá sa, že niektoré spoločnosti to už stihli prehnať.
Chaos na tretiu.
Asi tak by sa dala najstručnejšie zhrnúť situácia, ktorá v poslednom čase nastala na pracovnom trhu a v oblasti využívania umelej inteligencie, predovšetkým v Silicon Valley. Podľa novej správy náklady na AI v niektorých firmách narástli natoľko, že by ich vyšlo lacnejšie prijať na určité úlohy ľudí.
V uplynulých mesiacoch najväčšie technologické spoločnosti súťažili v tom, ktorá dokáže spáliť čo najviac tokenov, teda využiť umelú inteligenciu na čo najviac úloh. Niektorým sa to podarilo tak dôkladne, že výdavky narástli na úroveň, pri ktorej ich už musia začať krotiť. Zdá sa, že niektoré firmy úplne stratili kontakt s realitou a prestali myslieť na to, že za spotrebované tokeny treba platiť.
Podľa novej správy denníka The Wall Street Journal si vedenia firiem začínajú uvedomovať, aké vysoké náklady im v skutočnosti vznikajú využívaním služieb umelej inteligencie. „Zistili, že spaľovanie tokenov AI v skutočnosti stojí peniaze, a robiť to bez jasne stanovených konkrétnych cieľov nie je práve dobrá obchodná stratégia,“ píše sa v správe.
Začiatkom týždňa od 1. júna 2026 už Dara Khosrowshahi z Uberu verejne hovoril pre Business Insider o tom, že je čoraz ťažšie obhájiť náklady na firemné iniciatívy v oblasti umelej inteligencie. V niektorých prípadoch výsledky využívania AI nezodpovedajú tempu rastu nákladov. Khosrowshahi však pripustil, že k tomu mohla prispieť zlá komunikácia vedenia. „Vyvolali sme dojem, akoby bola umelá inteligencia zadarmo,“ povedal.
Konzultant pre oblasť AI, ktorý si neželal zverejniť svoje meno, pre Axios uviedol, že jeden z jeho klientov „omylom“ minul tokeny v hodnote približne 500 miliónov dolárov, pretože využívanie služieb AI vôbec neobmedzil. Zdroj prezradil, že na tom zarobila spoločnosť Anthropic: táto šialená spotreba vznikla pri používaní Claude.
Podľa ďalšej správy zamestnanci istej finančnej spoločnosti používali najdrahšie modely na zodpovedanie úplne jednoduchých, bežných otázok. Dokonca aj na obyčajné rozhovory nasadzovali modely, ktoré spotrebúvajú najviac tokenov a vyžadujú značný výpočtový výkon. V podstate tak zbytočne vytvárali mesačné náklady vo výške stoviek tisíc dolárov.
V máji 2026 unikla informácia, že jeden zo zamestnancov spoločnosti Meta dokázal za jediný mesiac spotrebovať 281 miliárd tokenov. Podľa niektorých výpočtov by takýto objem stačil na 33-násobné vytvorenie celej Wikipédie. Viaceré firmy vedú alebo v minulosti viedli interné rebríčky, ktoré mali zamestnancov motivovať tým, že ukazovali, kto spotrebuje najviac tokenov. Výsledkom však bolo, že „najhorlivejší“ pracovníci zadávali jazykovým modelom úplne nezmyselné úlohy, len aby sa v rebríčku posunuli vyššie. Vytvárali tak obrovské náklady s minimálnym prínosom.
Podľa prieskumov využívanie AI v 95 percentách prípadov nesplní cieľ, ktorý si daná firma pôvodne stanovila. Dokonca aj podľa OpenAI dokáže AI zvýšiť efektivitu zamestnancov len o hodinu práce denne.
Presadzovanie umelej inteligencie vo veľkých firmách zašlo tak ďaleko, že sa už jednoducho neriešilo, či zamestnanci vynaložené peniaze obhája skutočnými výsledkami. Tempo bolo v skutočnosti také vysoké, že sa tieto veci ani poriadne nedali zosúladiť. Investori od firiem očakávali čoraz intenzívnejšie využívanie AI a zamestnanci sa o to aj postarali, hoci ich činnosť často nemala zmysel.
