V jednom z taiwanských závodov Micronu sa pod vedením miestnych odborov pripravoval štrajk. Zamestnanci chceli dosiahnuť, aby ich spoločnosť brala vážnejšie a rokovala s nimi o tohtoročných odmenách. Zároveň chceli spoločne s vedením vytvoriť transparentný systém, vďaka ktorému by bolo rozdeľovanie zisku spoločnosti medzi zamestnancov v budúcnosti prehľadnejšie a predvídateľnejšie. Jednodňové prerušenie práce bolo naplánované na 22. októbra 2026. Keďže výroba polovodičov prebieha nepretržite, 24 hodín denne a sedem dní v týždni, nevyhnutne by narušilo výrobu. Otázne zostávalo, aký veľký negatívny vplyv by mal výpadok na produkciu pamätí. Známe neboli ani prípadné finančné straty z hľadiska tržieb a zisku.
Prerušenie práce organizovali odbory zastupujúce zamestnancov závodu v Taoyuane. Už v septembri sa v tejto veci pokúšali začať rokovania so zástupcami spoločnosti, no neuspeli. Rozhovory napokon uviazli na mŕtvom bode a na žiadnom konkrétnom posune sa nepodarilo dohodnúť. Tento neúspech podnietil zamestnancov závodu, aby pristúpili aj ku kroku, ktorý by zasiahol výrobu. Vypracovali preto konkrétny plán štrajku so začiatkom 22. októbra 2026. Prerušenie práce plánovali iba na jediný deň, no aj to mohlo výrazne poškodiť produkciu pamätí, keďže počas pamäťovej krízy je naliehavo potrebný každý čip DRAM. Cieľom štrajku bolo vytvoriť tlak na vedenie Micronu a dosiahnuť úspešné uzavretie uviaznutých rokovaní, pokiaľ by obe strany boli ochotné pristúpiť na určité kompromisy.
Hoci sa táto akcia mala obmedziť iba na Taoyuan, Micron má na Taiwane aj druhý, podstatne väčší závod na výrobu pamätí. Jeho výpadok by mohol spôsobiť závažnejšie narušenie výroby a priniesť aj oveľa citeľnejšie finančné straty. Zamestnanci závodu v Taichungu sa k štrajku nepripojili, no aj tamojšie odbory sa usilovali o dohodu. Na 22. októbra plánovali rokovania s vedením Micronu v nádeji, že sa konečne podarí uzavrieť prijateľnú dohodu.
V taiwanských závodoch Micronu sa vyrábajú pamäťové čipy DDR5 a LPDDR5, ako aj vrstvené zostavy pamäťových čipov HBM. Prípadná dlhšia vlna štrajkov by tak mohla zasiahnuť pomerne širokú časť trhu. Zatiaľ nebolo jasné, či by zamestnanci, ktorí sa k štrajku nepripoja, dokázali udržať výrobné linky v chode aspoň s obmedzenou kapacitou, alebo by sa dotknuté prevádzky museli úplne odstaviť. Ide o zásadný rozdiel: práve od toho by závisel rozsah škôd spôsobených štrajkom, čo by mohlo výrazne ovplyvniť aj ochotu Micronu dohodnúť sa. Spoločnosť vo svojich taiwanských závodoch zamestnáva približne 15.000 ľudí. Tí by chceli získať podobné dohody o odmeňovaní, aké si už vybojovali zamestnanci Samsungu a SK Hynixu, aby mali väčší podiel na rastúcich ziskoch, ktoré prinášajú pamäťová kríza a rozmach AI.
Bolo možné dosiahnuť dohodu ešte pred začiatkom štrajku? Záviselo to od viacerých okolností vrátane toho, koľko zamestnancov bolo ochotných zapojiť sa do prerušenia práce.
