Šéf Intelu Lip-Bu Tan zrejme začal závidieť výrobcom pamätí ich postavenie. Pamäťové čipy, ktoré sa kedysi považovali za bežnú komoditu potrebnú na výrobu rôzneho hardvéru, sa totiž stali strategicky dôležitým prvkom. Ošiaľ okolo AI neustále zvyšuje dopyt a odvetvie s ním v súčasnosti nedokáže držať krok. Obrovský záujem a ponuka výrazne zaostávajúca za potrebami trhu viedli v posledných štvrťrokoch k prudkému zdražovaniu pamätí DRAM aj NAND Flash. Aktuálne prognózy naznačujú, že tento stav môže pretrvávať ešte dlho a dostupnosť čipov sa v roku 2027 môže dokonca ďalej zhoršovať.
Šéf Intelu uviedol, že výroba pamätí ho vždy osobne zaujímala, no investíciám do tohto odvetvia sa vyhýbal, pretože išlo o obyčajný komoditný biznis. V posledných štvrťrokoch sa to zásadne zmenilo: pamäte získali strategický význam a v odvetví vzniklo množstvo nových technológií. Tan tiež prezradil, že nedávno prijali bývalého šéfa SK hynix, ktorý v Inteli pokračuje v práci na novom projekte. Akú konkrétnu úlohu Seok-Hee Lee dostal, však nespresnil. Isté je len to, že projekt zatiaľ nie je vo fáze, v ktorej by o ňom mohol čokoľvek prezradiť. Ide o jeho srdcový projekt, ktorý vznikol z osobného záujmu a pre vlastné potešenie. Až neskôr sa ukáže, do čoho môže v nasledujúcom období prerásť.
Naznačil však, že skúmajú možnosti integrácie pamäte priamo na procesor, čo otvára množstvo nových príležitostí. Reč bola aj o novej pamäťovej architektúre, ktorá by si mohla nájsť miesto na trhu. Konkrétne plány nepredstavili, no podľa skorších informácií si už dali patentovať riešenie XBM. To sa zaobíde bez vrstvy interposera používanej pri HBM a v systéme by mohlo byť integrované priamo na procesore.
Posledným pokusom spoločnosti na pamäťovom trhu bola technológia 3D XPoint, vyvinutá spoločne s Micronom, ktorá sa dostala do predaja v podobe produktového radu Optane. V roku 2022 ju však napokon zavrhli, pretože sa na trhu nikdy nepresadila natoľko, ako si vedenie Intelu želalo. Objavili sa totiž aj technológie s oveľa väčším potenciálom a lepším pomerom ceny a výkonu, napríklad vrstvené pamäťové čipy HBM. Intel pritom pôsobil na pamäťovom trhu už dávno predtým, keďže jeho prvými produktmi boli čipy SRAM a DRAM.
Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom by sa spoločnosť chcela na pamäťový trh vrátiť. Takýto krok by však bol v každom prípade finančne aj časovo náročný. Musela by totiž postaviť alebo na tento účel vybaviť aspoň jednu vhodnú továreň. Potrebovala by aj výskumné a vývojové centrum, aby dokázala priniesť dostatočne konkurencieschopnú pamäťovú technológiu aj výrobný proces. To všetko si vyžaduje čas a peniaze, a to vo veľmi veľkom množstve. Pamäťovú technológiu by si síce mohla aj licencovať, no táto možnosť je momentálne málo pravdepodobná, hoci sa nedá úplne vylúčiť. Keďže z pamäťového trhu len nedávno odišla a v podstate na ňom neuspela, je prinajmenšom otázne, ako by jej návrat prijali investori.
Vývoj, na ktorý tieto neurčité vyjadrenia odkazujú, zatiaľ zostáva zahalený tajomstvom. Časom sa však určite ukáže, čo spoločnosť pripravuje.
