Nové dátové centrá pre AI rastú ako huby po daždi. Na prevádzku potrebujú obrovské množstvo energie a ich výstavba si vyžaduje množstvo hardvéru. Vývoj veľkých jazykových modelov a rôznych funkcií AI kladie čoraz vyššie nároky na výpočtový výkon. Obrovský výkon je však potrebný aj na ich následnú prevádzku, aby boli zákazníkom bez problémov dostupné v širokom rozsahu.
V silnejúcom konkurenčnom boji a pri čoraz rýchlejšom technologickom pokroku môže hardvér zastarávať čoraz skôr. To prináša problém, na ktorý doteraz firmy v odvetví ani odborníci príliš neupozorňovali. Ako poukazuje environmentálna organizácia Basel Action Network, v dôsledku rýchleho rozvoja infraštruktúry pre AI sa môže ročné množstvo elektroodpadu počas nasledujúcich 25 rokov strojnásobiť.
Ide o mimoriadne vážny problém, na ktorý sa treba včas pripraviť, aby bola recyklácia elektroodpadu čo najúčinnejšia. V súčasnosti má totiž v tejto oblasti systém značné nedostatky, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska spôsobiť množstvo problémov. Podľa odborníkov z BAN môže ročné množstvo vznikajúceho elektroodpadu do roku 2030 dosiahnuť až 13 miliónov ton. Tento údaj nezahŕňa len rôzne súčasti serverov pre AI, ale aj odpad z podporných zariadení, napríklad sieťových prvkov, rozvodov elektrickej energie, chladiacich systémov, káblov, úložísk energie a ďalších komponentov potrebných na prevádzku dátového centra.
Podľa BAN bude v nasledujúcich desaťročiach množstvo vyradeného hardvéru v dôsledku rýchleho vývoja AI také veľké, že keby sa uvedené komponenty uložili do kontajnerov, ich rad by šesťkrát obopäl Zem pozdĺž rovníka. Ďalším problémom je, že tento hardvér obsahuje množstvo nebezpečných látok, ktorých únik do životného prostredia môže spôsobiť ďalšie ťažkosti. Ide napríklad o olovo, ortuť, kadmium a mnohé ďalšie nebezpečné látky. Pri vyhadzovaní hardvéru končia v odpade aj cenné materiály, ktorých recyklácia zatiaľ nie je ekonomicky rentabilná. Podľa BAN sa v súčasnosti správne nakladá len s pätinou elektroodpadu, čo je alarmujúci podiel. Odborníci z BAN vychádzali z prognózy, podľa ktorej sa do roku 2030 celosvetová výpočtová kapacita infraštruktúry pre AI rozšíri približne o 100 GW. Na tomto základe potom modelovali, aký hardvér bude na takéto rozšírenie potrebný.
Podľa odborníkov z environmentálnej organizácie je hlavným problémom to, že rýchly vývoj AI urýchľuje aj výmenu hardvéru a zariadenia zastarávajú oveľa častejšie. Mali by sa navrhovať tak, aby sa dali opravovať a opätovne používať. Predĺžila by sa tým ich životnosť a vznikalo by menej elektroodpadu. Odborníci organizácie upozorňujú, že rozmach AI nemá takýto vplyv iba na segment serverov. Rýchlejšia výmena hardvéru sa očakáva aj na spotrebiteľskom trhu, pretože používatelia budú chcieť čoraz viac využívať možnosti nových technológií. Tie si na dosiahnutie uspokojivého výkonu a funkčnosti vyžadujú moderný hardvér.
Podľa BAN musia firmy aj vlády pripraviť plány, ktoré umožnia tento hardvér opravovať a opätovne využívať na iné úlohy. Zároveň treba zlepšiť recykláciu elektroodpadu a pri zariadeniach, ktoré sa definitívne stali nepoužiteľnými, zabezpečiť zodpovedné nakladanie s odpadom.
Hoci analýza odborníkov z BAN vychádza len z odhadov, ide o mimoriadne dôležitú prácu. Upozorňuje totiž na ďalšie výzvy spojené s rozmachom AI, ktorým sa doteraz nevenovala veľká pozornosť. Množstvo vznikajúceho odpadu bude z dlhodobého hľadiska závisieť od toho, ako rýchlo sa bude v praxi vymieňať hardvér v dátových centrách pre AI. Dôležité bude aj to, do akej miery AI urýchli výmenu hardvéru na spotrebiteľskom trhu.
