Šéf Nvidie Jensen Huang už viackrát vyjadril nespokojnosť s tým, ako americká vláda v poslednom období pristupovala k vývozu AI akcelerátorov do Číny. Podľa neho obmedzovanie dostupnosti amerických technológií zároveň zužuje možnosti amerických firiem a oslabuje ich konkurencieschopnosť. Navyše tým Spojené štáty v skutočnosti nahrávajú Číne, pretože ju nútia venovať vývoju domácich AI akcelerátorov a technológií umelej inteligencie väčšiu pozornosť než kedykoľvek predtým.
V týždni od 11. do 17. mája 2026 Jensen Huang navštívil Čínu po boku Donalda Trumpa ako člen americkej delegácie, ktorá tam absolvovala viaceré rokovania s čínskou stranou. Šéf Nvidie sa však k delegácii pripojil neskôr, pretože pôvodne nebol na zozname pozvaných. Na palubu Air Force One nastúpil až na Aljaške. Čínska strana počas rokovaní zjavne prijala nezvyčajné rozhodnutie: 15. mája 2026 zaradila na zoznam zakázaných produktov hernú grafickú kartu GeForce RTX 5090D v2, ktorú Nvidia navrhla špeciálne pre čínsky trh. Pre priebežné zmeny amerických vývozných obmedzení pritom išlo už o druhý model zo série Blackwell upravený tak, aby spĺňal platné pravidlá.
Táto grafická karta má oproti štandardnej verzii dostupnej na medzinárodnom trhu nielen menej pamäte VRAM, ale môže využívať aj užšiu pamäťovú zbernicu, čo obmedzuje maximálnu priepustnosť pamäte. Doteraz bola dostupná čínskym hráčom, vývojárom AI aj tvorcom obsahu, ktorí ju radi využívali. Hlavným dôvodom bolo, že krajina nemá prístup k pokročilým AI akcelerátorom, tentoraz však už pre rozhodnutie čínskej vlády, nie USA.
Podľa informácií denníka Financial Times už táto grafická karta v Číne nie je dostupná na základe rozhodnutia prijatého v týždni od 11. do 17. mája 2026. Novinári sa o ňom dozvedeli z dokumentu a zmenu im potvrdili aj dve osoby priamo oboznámené so situáciou.
Čínske rozhodnutie má symbolický význam najmä preto, že padlo ešte počas pobytu americkej delegácie v krajine. Čína tým chce zdôrazniť, že produkty Nvidie nepotrebuje a radšej sa sústredí na podporu domáceho vývoja AI akcelerátorov a grafických kariet. Z dlhodobého hľadiska sa jej to môže vyplatiť viac.
Zaujímavé je, že Spojené štáty už skôr povolili vývoz AI akcelerátorov H200 do Číny, takže tieto produkty by sa tam teoreticky mohli predávať. Čínska vláda sa však rozhodla, že firmám pôsobiacim v oblasti AI ich nákup nepovolí. Namiesto toho ich motivuje, aby využívali technológie a AI akcelerátory vyvinuté v Číne. Týmto rozhodnutím v podstate podporuje vývoj a výrobu domácich AI akcelerátorov a zároveň pomáha veľkým spoločnostiam, ako je Huawei, získať čo najväčší podiel na domácom trhu.
Túto situáciu pritom vyvolali samotné USA. Predchádzajúcimi obmedzeniami jednoducho prinútili Čínu usilovať sa o sebestačnosť v oblasti polovodičov a umelej inteligencie. Dostupnosť západných technológií sa totiž môže kedykoľvek a v ľubovoľnom rozsahu obmedziť, takže čínske firmy musia fungovať v značnej neistote. Zdá sa, že čínske vedenie sa poučilo natoľko, že sa už v oblasti AI ani veľmi nechce spoliehať na americké technológie. Uvedomilo si, že vývoj vlastného hardvéru a softvéru je síce náročnou cestou, no umožňuje prispôsobiť ich vlastným potrebám a zároveň mať ich dostupnosť vo vlastných rukách. To, samozrejme, úplne nevylučuje využívanie západných technológií a zdrojov. S produktmi Nvidie sa naďalej obchoduje na sivom aj čiernom trhu a v niektorých prípadoch sa obchádzkami využívajú aj západné služby.
Čínske vedenie si v každom prípade uvedomilo, že obmedzením závislosti od zahraničných zdrojov a technológií môže iba získať, hoci si budovanie potrebného zázemia ešte dlhší čas vyžiada obrovské obete. Cieľom USA pritom bolo prostredníctvom obmedzení spomaliť rozvoj Číny, najmä jej zbrojárskeho priemyslu. To sa im na istý čas aj podarilo, no zdá sa, že Čína je v týchto oblastiach čoraz sebestačnejšia, aj keď vo vývoji výrobných technológií zaostáva o niekoľko rokov či dokonca o celé desaťročie.
