Pamäťová kríza už dostala viaceré odvetvia do ťažkej situácie. Ceny pamäťových čipov DRAM a NAND Flash v posledných štvrťrokoch prudko stúpli a ich dostupnosť sa výrazne zhoršila, čo ceny vyhnalo ešte vyššie. Podľa dovtedajších prognóz sa situácia tak skoro zlepšiť nemala. Vojna v Iráne navyše priniesla ďalšie riziká, ktoré môžu skomplikovať výrobu rôznych polovodičových produktov a opäť zvýšiť ich ceny. Problém obzvlášť tvrdo zasiahol juhokórejských výrobcov čipov, ktorí majú významný vplyv na celosvetové kapacity výroby pamätí.
V rámci vojny v Iráne sa terčom dronových útokov stal aj Katar. Zasiahnutá bola okrem iného prevádzka priemyselného komplexu spoločnosti QatarEnergy: areál Ras Laffan musel zastaviť činnosť. Nachádza sa v ňom jeden z najväčších svetových komplexov na výrobu hélia, ktorého výpadok mal pocítiť polovodičový priemysel aj všetky ďalšie odvetvia využívajúce kvapalné hélium na chladenie. Dronový útok zasiahol závod 2. marca 2026, po čom bola výroba zastavená. Ani po desiatich dňoch ju ešte neobnovili. Tento komplex zabezpečuje 30 % celosvetovej produkcie hélia, a je teda mimoriadne dôležitým zdrojom. Spoločnosť 4. marca 2026 vyhlásila vyššiu moc, čo ju oslobodilo od plnenia existujúcich zmlúv, teda od dodania objednaného množstva hélia. Gasworld následne 7. marca 2026 s odvolaním sa na informácie z odvetvia uviedol, že QatarEnergy zatiaľ neplánuje výrobu obnoviť.
Situácia najviac zasiahla juhokórejský polovodičový priemysel. Dovoz z Kataru totiž v roku 2025 pokrýval 64,7 % spotreby hélia v krajine a podobná mohla byť aj miera závislosti v roku 2026. Hélium sa vo veľkom množstve používa pri výrobe kremíkových doštičiek, ktoré podľa potreby ochladzuje. Nahradiť ho inou látkou tak, aby sa dal výrobný proces naďalej udržať v chode, nie je možné.
Podľa správy Nikkei už juhokórejské ministerstvo obchodu, priemyslu a zdrojov začalo preverovať dostupnosť 14 surovín a zariadení pre polovodičový priemysel. Pri ich dodávkach je Južná Kórea výrazne závislá od zdrojov z Blízkeho východu, kde vojna v Iráne priniesla veľkú neistotu. Okrem hélia je dôležitou a nenahraditeľnou surovinou aj bróm, ktorý sa používa pri vytváraní polovodičových obvodov. Až 90 % potrebného množstva pritom krajina získava z Izraela, ktorý bol takisto zapojený do prebiehajúceho konfliktu s Iránom.
SK Hynix v reakcii na situáciu diverzifikoval svoj dodávateľský reťazec hélia a zabezpečil si dostatočné zásoby. Taiwanský TSMC uviedol, že v súvislosti s odstavením závodu na výrobu hélia v Ras Laffane neočakáva výraznejší vplyv na výrobu polovodičov, situáciu však naďalej sleduje. Južná Kórea a Taiwan spoločne zabezpečujú 36 % celosvetovej výroby polovodičov, pričom na každú krajinu pripadá 18 %. Preto je mimoriadne dôležité, aby mohli riadne fungovať polovodičové továrne aj prevádzky v ich dodávateľských reťazcoch.
Podobný problém sa objavil už v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu a vznikol nedostatok hélia aj neónu. Juhokórejské spoločnosti v reakcii na vtedajšie udalosti začali diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce a v krajine sa rozbehla aj výroba týchto plynov. Sú totiž nevyhnutné pri vytváraní vzorov na kremíkových doštičkách, teda pri vytváraní plošných spojov.
Odborník na túto oblasť Phil Kornbluth v rozhovore pre Gasworld uviedol, že ak výpadok potrvá dlhšie než dva týždne, distribútori priemyselných plynov budú musieť premiestniť kryogénne zariadenia a prehodnotiť svoje vzťahy s dodávateľmi. To môže trvať aj mesiace bez ohľadu na to, či sa medzitým výroba v Katare obnoví.
V čase zverejnenia článku nebolo jasné, kedy sa výroba v Katare opäť rozbehne. Pravdepodobne ju však nemali skúšať obnoviť skôr, než sa skončí vojna v Iráne, pretože dovtedy mohli kedykoľvek prísť ďalšie dronové útoky. Aké veľké zdražovanie by mohol výpadok katarskej produkcie hélia z dlhodobého hľadiska priniesť v polovodičovom priemysle a ďalších odvetviach? Odhady v tom čase ešte neboli k dispozícii, no postupne sa mal ukázať aj tento dosah – pokiaľ by sa aspoň väčšiu časť chýbajúcich kapacít nepodarilo nahradiť alternatívnymi zdrojmi.
