Nvidia na podujatí GTC 2026 predstavila viacero zaujímavých noviniek vrátane 88-jadrového procesora Vera, s ktorým chce na serverovom trhu podkúriť AMD a Intelu. Šéf spoločnosti prezradil množstvo podrobností, podľa ktorých pôjde o skutočne pôsobivý procesor. Nvidia tvrdí, že jadro Olympus, na ktorom je Vera CPU postavený, je o 50 % rýchlejšie než ktorékoľvek jadro x86. Pôsobivá má byť aj energetická efektivita, v ktorej má pred konkurenčnými riešeniami náskok 90 %.
Procesor Vera má celkovo 88 jadier a 176 vlákien. Na rozdiel od predchádzajúceho procesora Grace už nepoužíva hotové jadro od ARM, ale vlastné jadro Olympus založené na architektúre ARM v9.2-A, ktoré je výnimočné vo viacerých ohľadoch. Jednou z dôležitých zmien je nové poňatie technológie SMT, teda Simultaneous Multi-Threading. Namiesto nej nasadzuje metódu Spatial Multi-Threading, pri ktorej sa využívanie kľúčových komponentov nerozdeľuje medzi dve vlákna daného jadra do časových úsekov. Jednotlivé časti výpočtovej pipeline sú namiesto toho fyzicky oddelené.
Pri bežnom SMT sa pomocou časových úsekov zabezpečuje, aby sa dve vlákna striedali v prístupe k potrebným prostriedkom. Riešenie Nvidie však umožňuje, aby obe vlákna na danom jadre skutočne bežali súčasne. Zvyšuje sa tým výkon pri paralelnom vykonávaní inštrukcií, teda ILP (Instruction Level Parallelism), a výkon je zároveň predvídateľnejší. Systém totiž môže prideľovať operácie práve nevyužitým jednotkám a zabezpečiť tak ich plné vyťaženie.
Všetkých 88 procesorových jadier sa navyše nachádza v jedinej doméne, takže nie sú potrebné operácie NUMA zvyšujúce latenciu. To je v ostrom kontraste s prístupom, ktorý v súčasnosti využívajú konkurenčné procesory x86 s vysokým počtom jadier. Výsledkom je nižšia latencia, jednoduchšie programovanie, vyššia priepustnosť a predvídateľnejší výkon. Procesorové jadrá majú k dispozícii celkovo 162 MB zdieľanej vyrovnávacej pamäte tretej úrovne.
Jadro Olympus má podobne ako čipy Apple radu M prednú časť jadra schopnú načítať a dekódovať desať inštrukcií naraz. Dopĺňa ju neurónový prediktor vetvenia, ktorý ďalej zvyšuje jednovláknový výkon a počas jedného taktu dokáže vykonať dve predikcie vetvenia. Vylepšenia sa dočkala aj sieť typu mesh prepájajúca procesorové jadrá. Kým Grace ponúkal celkovú pamäťovú priepustnosť 546 GB/s, čo predstavovalo v priemere 7,6 GB/s na jadro, pri procesore Vera dosahuje súhrnná priepustnosť už 1,2 TB/s. Pri plnom zaťažení tak na jedno jadro pripadá 13,6 GB/s. Ak však jadrá nie sú zaťažené rovnomerne, jediné jadro môže získať priepustnosť až 80 GB/s, čo môže výrazne zrýchliť úlohy náročné na pamäťovú priepustnosť.
Pamäťový subsystém tvoria moduly SOCAMM s kapacitou 1,5 TB osadené pamäťovými čipmi LPDDR5. Kapacita sa tak oproti predchodcovi strojnásobila. Procesor podporuje aj NVLink-C2C, ktorý zabezpečuje komunikáciu medzi čipmi s priepustnosťou 1,8 TB/s. To je presne dvojnásobok hodnoty, ktorú ponúkal Grace, a sedemnásobok priepustnosti PCI Express 6.0. Novinka je vhodná aj do dvojprocesorových systémov a podporuje PCI Express 6.0 aj CXL 3.1.
Vera CPU môže prísť aj v podobe špeciálnych rackov, ktoré obsahujú 256 procesorov Vera, každý s kvapalinovým chladením. Ich súčasťou je aj 74 jednotiek Bluefield-4 DPU a sieťové komponenty ConnectX SuperNIC. Jeden rack môže využívať až 400 TB systémovej pamäte LPDDR5 s pamäťovou priepustnosťou 300 TB/s. Systém s celkovo 45.056 vláknami umožňuje súbežne a nezávisle prevádzkovať 22.500 procesorových prostredí.
Podľa Nvidie ponúka procesor Vera 1,5-násobný výkon na jeden sandbox oproti konkurentom x86. Zároveň má k dispozícii trojnásobnú pamäťovú priepustnosť na jadro a pracuje s dvojnásobnou energetickou efektivitou. Oproti procesoru Grace dosahuje novinka 1,5-násobné IPC, teda za jeden takt dokáže vykonať 1,5-násobne viac inštrukcií. Ide o obrovský posun, keďže medzigeneračný nárast výkonu býva na procesorovom trhu menší.
Mohlo by sa zdať, že Vera CPU vzniká predovšetkým pre Metu, keďže Nvidia s touto spoločnosťou nedávno uzavrela novú dohodu. Ukázalo sa však, že novú platformu bude Nvidia dodávať aj ďalším partnerom, medzi ktorých patria Nebius, Alibaba, Oracle či Coreweave. Procesory Vera budú, samozrejme, aj neoddeliteľnou súčasťou platformy Vera Rubin.
Podľa Nvidie už procesory Vera vstúpili do sériovej výroby. Dodávky prvých kusov sa mali začať v druhej polovici roka 2026.
