Intel svojou najnovšou finančnou správou, ktorá podrobne opisovala výsledky za prvý štvrťrok finančného roka 2026, poriadne prekvapil analytikov. Výsledky totiž prekonali ich očakávania aj vlastnú prognózu spoločnosti. Intel s potešením oznámil, že zvýšil výťažnosť výroby pri všetkých dôležitých výrobných procesoch, či už išlo o Intel 4, Intel 3 alebo 18A. Vtedy sa však zdalo, že za pozitívnymi výsledkami stoja rôzne optimalizácie výrobných procesov. Neskôr sa situácia vyjasnila a na povrch vyplával zaujímavý detail, ktorý zároveň vysvetľuje, prečo bola hrubá marža o 650 bázických bodov vyššia, než Intel očakával.
Nové informácie priniesol analytik technologického odvetvia, ktorý objasnil podrobnosti, ktoré počas prezentácie pre investorov ešte neboli celkom jasné. Ben Bajarin získal nové a dôležité informácie od pracovníkov oddelenia Intelu pre vzťahy s investormi. Ukázalo sa, že spoločnosť začala predávať aj čipy, ktoré predtým považovala za nepodarky alebo za produkty s nízkym výkonom. To výrazne zvýšilo tržby a výraznou mierou prispelo aj k rastu hrubej marže.
Význam nového postupu dobre ilustrujú finančné výsledky. Kým očakávané celkové tržby spoločnosti za prvý štvrťrok finančného roka 2026 dosahovali približne 12,36 miliardy dolárov, konečný výsledok bol 13,6 miliardy dolárov s hrubou maržou 45 % podľa metodiky Non-GAAP. Tá prekonala vlastnú prognózu Intelu o 650 bázických bodov, keďže spoločnosť počítala „len“ s hrubou maržou 34,5 %. Ešte zaujímavejšie bolo, že zisk na akciu prekonal očakávania približne o 3.000 %, čo analytici spočiatku nedokázali vysvetliť. Keď vyšlo najavo, že spoločnosť speňažuje aj procesory, ktoré predtým nepredávala, všetko do seba zapadlo.
Jedna kremíková doštička zvyčajne obsahuje niekoľko desiatok až niekoľko stoviek čipov v závislosti od ich veľkosti. Jednotlivé čipy však nie sú úplne rovnaké z hľadiska výkonu, elektrických parametrov, napríklad zvodového prúdu, ani kvality kremíka. Líši sa aj počet ich bezchybne fungujúcich častí. Na jednej kremíkovej doštičke sa preto môžu nachádzať čipy rôznych kvalitatívnych tried, pričom nie všetky sú vhodné pre najvyšší segment. Podľa toho sa triedia a následne z nich vznikajú produkty s rôznymi úrovňami výkonu.
Čipy, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky, spravidla skončia ako nepodarky a na trh sa ako hotové produkty nedostanú. Práve v tejto oblasti nastala zmena: nedostatok čipov je taký veľký, že zákazníci potrebujú už aj tieto kusy. Majú nižší výkon a môžu sa predávať za nižšiu cenu, no úžitok z nich môžu mať všetci. Intelu môže vďaka menšiemu podielu vyradených kusov stúpnuť výťažnosť výroby a partneri môžu získať čipy s dostatočným výkonom na splnenie svojich konkrétnych požiadaviek. Tieto procesory sa, samozrejme, môžu dostať na trh pod iným označením, ktoré ich jasne odlíši od doterajšej ponuky.
Ošiaľ okolo AI prináša obrovský dopyt nielen po AI akcelerátoroch, ale aj po procesoroch. Aj preto môže nová stratégia Intelu fungovať. Podľa všetkého sa ukázala ako mimoriadne výnosná a navyše posilňuje dôveru investorov. Ukazuje totiž, že spoločnosť sa snaží speňažiť „všetko“, čo sa dá, a zvýšiť tak hrubú maržu, tržby aj zisk.
Očakáva sa, že dopyt po procesoroch nepoľaví ani v budúcnosti. Dátové centrá pre AI pribúdajú obrovským tempom a procesory nevyhnutne potrebujú. Intel sa preto snaží uspokojiť vznikajúci dopyt aj pomocou kreatívnych postupov.
