Holandská vláda prijala počas leta mimoriadne dôležité rozhodnutie, ktoré len nedávno prinieslo prvé hmatateľné výsledky. Zodpovední predstavitelia sa rozhodli, že namiesto produktov amerických poskytovateľov služieb a vývojárov softvéru budú v budúcnosti využívať riešenia, ktoré znížia závislosť od zahraničných, predovšetkým amerických produktov. V záujme digitálnej suverenity tak vznikol program DAWO, Digitaal Autonome Werkomgeving Overheid, ktorého cieľom je vytvoriť digitálne autonómne pracovné prostredie verejnej správy. Holandsko sa ním chce vyhnúť negatívnym dôsledkom prípadných budúcich amerických sankcií.
Projekt sa rozbehol po tom, čo druhá Trumpova administratíva ešte v roku 2025 uvalila sankcie na štyroch sudcov Medzinárodného trestného súdu v Haagu. Dôvodom bola ich účasť na snahách ICC o začatie vyšetrovania, vydanie zatykačov a postavenie amerických a izraelských občanov pred súd bez súhlasu Spojených štátov alebo Izraela. Terčom sankcií sa stal aj hlavný prokurátor, ktorý v ich dôsledku prišiel o prístup k službám Microsoftu vrátane e-mailu. Zároveň mu zmrazili služobné aj súkromné bankové účty.
Tieto udalosti priviedli holandskú vládu k rozhodnutiu, že v záujme predchádzania podobným sankciám treba znížiť závislosť vládnej infraštruktúry od softvéru vyvíjaného v USA a služieb amerických spoločností. To si vyžiadalo prehodnotenie používaných operačných systémov, kancelárskeho softvéru, platforiem na spoluprácu aj cloudových služieb. Práce sa pritom začali veľmi rýchlo.
Po preskúmaní niekoľkých linuxových distribúcií padla voľba na NixOS, ktorý pochádza z Holandska a nie je naviazaný na americké spoločnosti. Realizáciou poverili troch veľkých poskytovateľov služieb: SSC-ICT, DICTU a DUO-ICT. Na celý proces dohliada a riadi ho ministerstvo vnútra a záležitostí kráľovstva, samozrejme so zapojením odborníkov s relevantnými skúsenosťami.
NixOS zaujal jednak svojím holandským pôvodom, jednak systémom správy balíkov s názvom Nix, ktorý veľmi dobre zodpovedá potrebám verejnej správy. Každý balík sa inštaluje do samostatného adresára, ktorého obsah je podpísaný a nemožno ho meniť.
Systém možno podľa potreby prispôsobiť prostredníctvom konfiguračného súboru, vďaka čomu sa dajú inštalácie jednoducho a rýchlo reprodukovať. Predpripravená konfigurácia pokrýva približne 90 % požiadaviek jednotlivých systémov, čo uľahčuje výmenu a nastavenie softvérového prostredia aj v rozsiahlych infraštruktúrach. Ďalšou výhodou sú podstatne nižšie hardvérové nároky NixOS v porovnaní s Windows 11. Nainštalovať ho možno aj na počítače, ktoré už boli určené na vyradenie. Odborníci v testovacej fáze postupovali presne takto, čo umožňuje flexibilný prechod na nový systém.
Novú infraštruktúru v súčasnosti testuje 8 samospráv. Celý proces si totiž vyžaduje mimoriadne dôkladný a obozretný postup, aby bol výsledok dostatočne stabilný, bezpečný a plne vyhovoval potrebám jednotlivých zložiek štátnej správy aj samosprávy. V záujme úspešného prechodu už skôr pripravili aj náhradu služieb GitLab a GitHub. Ich úlohu preberá Forgejo, ktoré je úplne bezplatné a má otvorený zdrojový kód. Súčasne využívajú aj platformu na vývoj softvéru Codeberg, komunitnú neziskovú platformu na vývoj softvéru založenú na Forgejo.
Ak všetko pôjde podľa plánu, prvá stabilná verzia platformy by mohla byť hotová už do konca roka 2027. Úspešný prechod by v budúcnosti zabránil tomu, aby iná krajina odobrala prístup k službám, na ktorých stojí kritická infraštruktúra.
