Hackeri sa 10. septembra nabúrali do dánskeho centrálneho registra obyvateľov a získali približne 8,8 milióna záznamov s údajmi o používateľoch. Ide o vážny problém, pretože táto databáza obsahuje najdôležitejšie údaje prakticky o všetkých dánskych občanoch. Podľa aktuálnej správy portálu The Register jeden z páchateľov nedávno opísal, ako sa mu podarilo do databázy preniknúť. Príslušné úrady aj všetky externé firmy a klienti s prístupom k nej by ju pritom mali chrániť mimoriadne prísne.
Podľa hackera získali prístup do dánskej centrálnej databázy obyvateľov cez externého poskytovateľa služieb. Išlo o spoločnosť Pays ApS, ktorá svojim klientom ponúka IT a dátové služby a v rámci nich má prístup aj k spomínanej databáze. Útok sa podarilo uskutočniť prostredníctvom účtu jedného z používateľov tejto firmy. Dôvod bol prozaický: dotyčný pristupoval k zabezpečeniu heslom veľmi ľahkovážne a svoj firemný účet chránil číselnou kombináciou „123456“.
Na incident sa neprišlo okamžite, ale až na dvanásty deň po útoku. Aj to len vďaka tomu, že si všimli nezvyčajne vysoký počet požiadaviek prichádzajúcich od tejto spoločnosti, čo vzbudilo podozrenie. Podľa dánskej vlády hackeri počas útoku získali prístup k 8,8 milióna záznamov. Osoba, ktorá sa vyjadrila pre The Register a údajne sa na akcii podieľala, však tvrdila, že získané údaje neplánovali predať ani zverejniť. Dánska vláda po útoku nezverejnila názov spoločnosti zodpovednej za incident. Generálna riaditeľka Pays ApS Sophie Laursen však potvrdila, že hacker sa k obsahu databázy dostal prostredníctvom prístupu tejto firmy.
Tento prípad výborne ilustruje, že úroveň zabezpečenia systému vždy určuje jeho najslabší článok. Problém tentoraz spôsobilo mimoriadne nebezpečné heslo, o ktorom je všeobecne známe, že poskytuje asi takú ochranu, ako keby sme sa pokúšali bezpečne zavrieť dvere hangára kúskom lepiacej pásky. Od firmy, ktorá pracuje s takýmito dôležitými údajmi, by sa pritom dalo očakávať, že od zamestnancov bude vyžadovať silné heslá, ba aj dvojfaktorové overovanie. Podľa všetkého však nič také nevyžadovala.
Dúfajme, že sa z chyby poučia a zabezpečenie posunú na vyššiu úroveň. Tento prípad by mohol aj ostatných podnietiť k tomu, aby zlepšili svoje postupy pri správe hesiel a používali bezpečnejšie heslá namiesto jedného jednoduchého pre všetky služby. Silné heslo je však len jednou súčasťou celkového zabezpečenia. Zároveň si treba dávať pozor na phishingové pokusy, neotvárať podozrivé odkazy a nesťahovať ani nespúšťať podozrivý obsah. K prevažnej väčšine obsahu treba skrátka pristupovať obozretne a s nedôverou.
Nejde, samozrejme, o ojedinelý prípad. Aj v ďalších častiach sveta už došlo k incidentom, ktoré ohrozili mimoriadne dôležité údaje. V Južnej Kórei napríklad pri požiari dátového centra zaniklo 858 TB vládnych údajov. V Indonézii zase ransomvérový útok ochromil časť štátnych inštitúcií, pričom sa ukázalo, že k údajom neexistujú zálohy.
V súčasnosti je mimoriadne dôležité venovať bezpečnosti zvýšenú pozornosť. Agenti AI totiž hackerom uľahčujú prenikanie do systémov viac než kedykoľvek predtým, a preto má zmysel posilňovať ochranu všetkými dostupnými prostriedkami. Dánsky prípad azda podnieti viaceré štátne inštitúcie, aby prehodnotili svoje postupy v oblasti IT bezpečnosti. Dúfajme, že sa tak stane nielen v Dánsku, ale aj v ďalších častiach sveta. Aj hackerské nástroje založené na AI sa totiž vyvíjajú závratným tempom a časom môžu vážne ohroziť všetky systémy so zastaranou a slabou ochranou.
