Grafické karty GeForce novej generácie od Nvidie už budú postavené na architektúre Rubin, ktorá nedávno debutovala v segmente akcelerátorov AI. Oproti architektúre Blackwell prinesie viacero vylepšení, vďaka ktorým výkon stúpne, v niektorých prípadoch aj výrazne.
Nové grafické procesory sa podľa dostupných správ nebudú vyrábať procesom triedy 2 nm ani pokročilejším. Nvidia by tentoraz mohla zvoliť konzervatívnejší prístup: podľa neoficiálnych informácií, ktoré zverejnil RedGaming Tech, má ísť o proces pokročilejší než N3, ktorý by TSMC mohlo upraviť podľa požiadaviek Nvidie. Podobný postup sme už videli pri procese 4N, ktorý TSMC pre Nvidiu odvodilo od N5. Dôvodom na odmietnutie N3 môže byť jeho veľká vyťaženosť, keďže ho využíva množstvo zákazníkov vrátane Applu a Intelu. Vďaka upravenému procesu by GPU s architektúrou Rubin mohli dosahovať priemerné takty GPU Boost nad 2,5 GHz, ale pod 3 GHz. Aj v tomto smere by teda oproti sérii Blackwell nastal určitý posun, ktorý prispeje k vyššiemu výkonu.
Vyššie takty a lepšia energetická efektivita, ktoré umožní nový výrobný proces, budú popri architektonických novinkách jedným z pilierov rastu výkonu. Predstaviť by sa mali aj jadrá Tensor šiestej generácie a jadrá RT piatej generácie, ktoré môžu vo svojich oblastiach priniesť výrazné zrýchlenie. Jadrá Tensor šiestej generácie zvýšia výkon dostupný na vyhradenú akceleráciu AI, čo bude dôležité pre neurónové vykresľovanie aj DLSS 5. Schopnosti v oblasti AI sa tak môžu výrazne zlepšiť. Pri predstavení DLSS 5 boli na spustenie technologickej ukážky potrebné dve grafické karty, navyše špičkové modely GeForce RTX 5090. Cieľom je zrejme dosiahnuť, aby v ďalšej generácii dokázala požiadavky DLSS 5 aj ostatných funkcií zvládnuť už jediná grafická karta.
Zvýšenie výkonu posilní nielen špičkové modely, ale aj grafické karty vyššej a strednej triedy, čo je z hľadiska ďalšieho vývoja kľúčové. Nárast výkonu prinesú aj jadrá RT piatej generácie. Podľa informácií z odvetvia chce Nvidia pri path tracingu v reálnom čase dosiahnuť 100 % zrýchlenie oproti sérii GeForce RTX 50 s architektúrou Blackwell, čo je veľmi ambiciózny cieľ.
Zároveň stúpne aj výkon pri tradičnom 3D vykresľovaní, a to vo väčšine výkonnostných tried približne o 30 až 35 % oproti sérii GeForce RTX 50. K zrýchleniu môžu prispieť vyššie takty, nárast IPC vďaka novej architektúre, lepšia energetická efektivita aj bloky SM, ktoré Rubin zavedie.
Grafické karty s architektúrou Rubin budú využívať grafické procesory série GR200. Na vrchole bude, samozrejme, GR202, ktorý by sa mohol objaviť v GeForce RTX 6090. O GPU GR2302 sa zatiaľ hovorí, že si zachová 512-bitovú pamäťovú zbernicu, akú má aj GB202 v GeForce RTX 5090. Nezmení sa ani kapacita pamäte, ktorá zostane na 32 GB, použijú sa však čipy GDDR7 s vyššou efektívnou frekvenciou. Tento čip bude môcť využívať najviac 192 blokov SM.
GeForce RTX 6080 by už mohla dostať GPU GR203 s 320-bitovou pamäťovou zbernicou a 20 GB pamäte GDDR7 VRAM. Aj tá by mala pracovať na vyššej efektívnej frekvencii než pri GeForce RTX 5080, vďaka čomu by efektívna priepustnosť pamäte mohla vzrásť aspoň o 25 %. GeForce RTX 6070 by mohla zaznamenať výrazný posun v kapacite aj priepustnosti pamäte. K 256-bitovej pamäťovej zbernici GPU GR205 by sa totiž mohlo pripojiť 16 GB pamäte GDDR7 VRAM, čo by mohlo priniesť aspoň o 33 % vyššiu efektívnu priepustnosť pamäte oproti súčasnej GeForce RTX 5070.
V nasledujúcom období sa objavia aj ďalšie informácie o nových grafických kartách.
