Star Wars Squadrons, duchovný nástupca sérií X-Wing a TIE, bol jednou z mojich vysnívaných hier zo sveta Star Wars. Viem, že mnohým nesadol a EA ho rýchlo nechalo napospas osudu, ale mne toto úzke zameranie veľmi vyhovovalo. Takéto hry si akosi užívam viac než napríklad sériu Jedi.
Podobnou klasikou je aj STAR WARS Episode I Racer. Táto pretekárska hra vyšla v období Star Wars: Episode I – The Phantom Menace a vzrušujúcim spôsobom zachytila rýchly, no o to nebezpečnejší svet pretekov klzákov. Počas kampane sme mohli vylepšovať klzák zvoleného pretekára a po jednotlivých pretekoch obchodovať s použitými či úplne novými súčiastkami. Postupne sme si tak dokázali postaviť brutálne rýchly stroj.
Na svoju dobu to bola neskutočne parádna hra, aspoň podľa mojich spomienok z detstva. A musím povedať, že hoci sa Episode 1 Racer nevrátil v plnej podobe, Star Wars Galactic Racer je, mierne povedané, poriadny mix.
Vylepšovanie pretekárskych strojov medzi jednotlivými podujatiami zostalo zachované. Nechýbajú ani rozmanité planéty, medzi ktorými sa presúvame. Dokonca sú v hre aj klzáky. Star Wars Galactic Racer je však oveľa viac než len ďalší Episode 1 Racer.
Táto hra do seba vstrebala aj najlepšie prvky sérií Motorstorm a Burnout a ja z toho už ani nemôžem byť nadšenejší.
Po tomto úvode sa však pustime do príbehu. Impérium padlo a ostrieľaný organizátor pretekov Darius Pax chce do galaxie vrátiť poriadnu rýchlosť. Impérium sa na zábavku Huttov nepozeralo práve s pochopením, no spolu s utláčateľmi padol aj zákaz.
Pax je pre svoju vec zapálený, nechce však, aby sa jeho šampionát zmenil na boj o život ako preteky klzákov. Preto sa sústreďuje na umiernenejšie vznášadlá, konkrétne na tri kategórie. Ich správne maďarské názvy nepoznám, preto budem používať anglické označenia.
Prvou kategóriou sú vyvážené landspeedery so slušným pancierovaním, zrýchlením aj rýchlosťou. Sú to skutoční univerzáli, ktorí ponúkajú najvyrovnanejšie jazdné vlastnosti. Druhú kategóriu tvoria speeder bikes. Sú mimoriadne rýchle, ale ľahko sa rozbijú a súpera nimi z trate len tak nevytlačíte. Treťou kategóriou sú skim speedery, ktoré vznikli prestavbou pašeráckych lodí a vynikajú v zákrutách. Všetky tieto vznášadlá pretekajú spoločne, takže na trati uvidíme každé z nich.
Pax teda organizuje najrýchlejšie preteky v galaxii, lenže štartovému poľu vládne neporaziteľný šampión Kestar Bool. Šampionát preto nie je práve napínavý. Pax sa nás v úlohe svojho starého známeho Shadea snaží získať, aby sme porazili šampióna aj ostatných podplatených pretekárov a vniesli do prenosov trochu vzrušenia. Spočiatku nás sponzoruje sám, no robí to potajomky, pretože organizátorovi sa čosi také nepatrí.
Stačilo, aby sme sa zúčastnili na jedinej skúšobnej jazde, a Kestar Bool si nás okamžite všimol. V podstate začal vystrájať, čo tam vôbec hľadáme. Od tej chvíle sa naša účasť na šampionáte stala osobnou záležitosťou. Ako človek si tak musíme obhájiť miesto medzi pretekármi rôznych druhov s mačacími reflexmi.
Hra preberá vylepšovanie medzi jednotlivými pretekmi z Episode 1 Racer pomerne nezvyčajným spôsobom. Podujatia totiž v kampani nasledujú za sebou náhodne. V prvej kapitole sa musíme kvalifikovať do šampionátu. Lenže ak sa z nejakého dôvodu neprebojujeme medzi najlepších, túto šancu ani nedostaneme.
Tu vstupuje do hry náročnosť kampane. Čím vyššiu zvolíme, tým silnejší budú súperi, ale tým sa to nekončí. Od náročnosti závisí aj to, koľkokrát sa počas pretekov smieme rozbiť. Na strednej náročnosti máme na začiatku priestor na tri takéto chyby, na najvyššej si ich nemôžeme dovoliť ani toľko.
Keď sa totiž rozbijeme, môžeme začať hru odznova.
Prídeme o vylepšenia a náš postup sa vynuluje. Do ďalšieho pokusu si môžeme preniesť jedinú vec: body vylepšení nazbierané počas pretekov, ktoré na konci pokusu natrvalo investujeme do svojho vznášadla. Ak sa nám napríklad podarí získať niekoľko bodov, môžeme ich vložiť do zatáčania a zrýchlenia. Pri ďalšom začiatku tak už budeme o pár vylepšení vpredu.
Počas jednotlivých pokusov teda napredujeme rýchlejšie, no po smrti sa väčšina tohto pokroku stratí. Klasická roguelite hrateľnosť. Kampaň je rozdelená do viacerých kapitol, aby sme predsa len nemuseli začínať úplne od začiatku. Neskôr v príbehu navyše dostaneme možnosť získať viac než jeden League Token, ktorý v podstate predstavuje náš život. Jedna smrť preto nemusí znamenať koniec, no aj samotná hra je čoraz náročnejšia.
Vo väčšine pretekov preto nejde o to skončiť na prvom mieste, ale vôbec doraziť do cieľa.
Najviac peňazí na vylepšenia prirodzene získate za lepšie umiestnenie, no vo všeobecnosti je dôležitejšie prežiť. Bez peňazí síce časom začnete zaostávať za ostatnými, ale ak sa budete príliš ponáhľať alebo svoj stroj preťažíte, čoskoro vás budú zoškrabávať zo steny. Každé prežité preteky uchovajú body aj cez ďalšiu „smrť“, vďaka čomu môžete zosilnieť.
Podobne ako vo FTL si môžeme do istej miery vyberať cestu k víťazstvu. Na výber máme viacero druhov pretekov, prostredníctvom ktorých získavame vylepšenia, schopnosti, peniaze a ďalšie výhody. Ako som už spomínal, preteky sa objavujú náhodne a my si spomedzi nich vyberáme. Chceme otestovať nové vznášadlo? Žiadny problém. Najhoršie sa môže stať, že nestihneme doraziť do cieľa včas a nedostaneme vylepšenia, ale nevypadneme.
Bežné preteky sú už riskantnejšie. Peniaze síce dostaneme za každé umiestnenie, no ich výška sa líši. Navyše, ak sa príliš veľakrát rozbijeme, môžeme vypadnúť zo šampionátu a začať odznova.
Ešte väčšie riziko však predstavuje vyraďovací režim. V ňom sa hrá o veľa a víťazstvo môže priniesť kopu skvelých odmien. Je však nevyhnutné skončiť medzi prvými tromi, inak automaticky nasleduje diskvalifikácia.
Po niekoľkých pretekoch sa dejisko mení. Ak napríklad začnete v predvídateľnej púšti na Jakku, zakrátko sa môžete ocitnúť na planéte s kyslým povrchom. Keď sa v tamojšom svinstve zdržíte príliš dlho, vznášadlo môže rýchlo vybuchnúť alebo sa pokaziť. Na zamrznutej planéte zase stroj ľahko prestane poslúchať, preto musíme prechádzať cez tepelné brány, ktoré sa dajú veľmi ľahko minúť.
Každá trať skrýva vlastné nástrahy a rýchlosť je obrovská. Ani oko zvyknuté na Burnout nemá jednoduché rozoznať, kedy a kam treba ísť. Dizajn tratí v štýle Motorstormu však ponúka tvorivé riešenia aj skratky.
Keď už som spomenul Motorstorm, niektoré úseky vyzerajú, akoby ich preniesli priamo z neho. Netvrdím, že to tak naozaj je, najmä keď som podľa mňa žiadny diel série nehral už desať rokov. Mal som však pocit, akoby som sa k Motorstormu skutočne vrátil, aspoň pokiaľ ide o dizajn tratí.
A keď sa vrátim k Burnoutu… ani neviem, čo povedať. Už ani netuším, koľko dielov tejto série som dohral. Trojku práve prechádzam už po niekoľkýkrát a podľa mňa lepšia automobilová arkáda neexistuje. Star Wars Galactic Racer síce nejazdí na kolesách, no zdedil to isté šialené, nemilosrdné tempo. V zlomku sekundy musíte robiť životne dôležité rozhodnutia v teréne, z ktorého pre vysokú rýchlosť takmer nič nevidíte. Vyradiť iného hráča je v Galactic Racer obrovský zážitok, hoci sa model poškodenia ani po viac než 22 rokoch nepribližuje tomu, čo svojho času ukázal Criterion na PS2.
A keď už sme pri Criterione… Galactic Racer vytvorili jeho bývalí členovia, takže sa vracia aj systém zbraní z Need for Speed: Hot Pursuit. Hráči si môžu zostaviť konfiguráciu zameranú na útok, zvýšenie rýchlosti alebo obranu. V neskoršej fáze hry aj v multiplayeri sa totiž môže stať, že na nás niekto zaútočí. Ak to naše vznášadlo umožňuje, môžeme napríklad aktivovať štít a prežiť nielen nástrahy trate, ale aj útoky súperov. Pomocou rôznych trikov však môžeme ostatným dopomôcť k stretnutiu so stenou aj my, prípadne im jednoducho poriadne ujsť a vyhrať preteky.
Tieto schopnosti sa dajú používať po opätovnom nabití, no počet použití obmedzuje zásoba energie. Ak na svojom pretekárskom stroji nevylepšíme akumulátory, možnosť využívať schopnosti sa rýchlo vyčerpá.
Drobnou zaujímavosťou je minihra s rýchlym stláčaním tlačidiel pred pretekmi. Ak sa nám podarí stlačiť správnu kombináciu, dostaneme zdarma schopnosť alebo nabitý prídavný pohon.
Schopnosti si podobne ako mnohé vylepšenia vyberáme z náhodnej ponuky, takže vývoj vznášadiel nemusíme vždy vedieť nasmerovať tam, kam by sme chceli. Veci však môžeme aj nakupovať. Ďalšie vylepšenia nám môžu priniesť rôzne láskavosti a drobné udalosti, nehovoriac o plnení požiadaviek sponzorov.
Hra je pomerne komplexná a dlhodobý postup je rovnako dôležitý ako aktuálne preteky. Roguelite prvky rozhodne osviežujú lineárnu hrateľnosť, a to hovorím napriek tomu, že tento typ hier v zásade nemám rád. Aj tak pridávajú dostatok zábavy, hoci takéto hry zámerne spomaľujú postup, aby kampaň vydržala dlhšie.
Keď sa vrátim k príbehovému režimu, dnes už nie je tajomstvom, že sa v istej chvíli objaví aj Sebulba. Skutočne zaujímavé však je, že nikam neodíde. Po čase začne spomínať na staré časy a rozprávať nám o skutočnom pretekaní, teda o pretekoch klzákov.
Tým sa dostávame k ďalšej zaujímavosti hry, ku klzákom. V Galactic Racer s nimi môžeme pretekať nielen pod slnkami Tatooinu, ale aj na ostatných tratiach hry. Klzáky sú takmer dvakrát rýchlejšie než vznášadlá, ktoré bežne riadime, a preto ani nie sú ozbrojené, aspoň v základnej podobe. Svojou obrovskou rýchlosťou robia už aj tak pekelne rýchle trate ešte nebezpečnejšími.
Okrem Sebulbových príbehov, návratu klzákov a kampane však hra ponúka aj ďalšie režimy. Nájdeme tu vopred pripravené trate, rôzne výzvy, preteky klzákov a, samozrejme, aj multiplayer.
Aj režim pre viacerých hráčov ponúka množstvo možností. Sú tu klasické preteky Galactic Racer aj preteky klzákov, do ktorých sa môžeme zapojiť kedykoľvek. Vývojári navyše v ďalších aktualizáciách prisľúbili nové režimy a vlastné nastavenia. Najzaujímavejší je však multiplayer pripomínajúci kampaň, v ktorom sa môžeme postupne zlepšovať od jedných pretekov k ďalším.
Všetci začínajú s rovnakou základnou výbavou a podľa umiestnenia postupne získavajú čoraz viac možností na jej vylepšenie. Kto podáva slabé výkony, prirodzene zaostane, no hra dokáže udržať napätie aj v takom prípade. Medzi pretekmi si totiž môžeme staviť na svoje umiestnenie. Ak sa nám podarí dosiahnuť stanovený výsledok, hra nás odmení kreditmi navyše. Pred poslednými pretekmi môžeme dokonca tipovať aj celkového víťaza.
Aj tento režim by sa dal, samozrejme, rozoberať ďalej, vrátane schopností, vylepšení a výbavy dostupnej medzi pretekmi. Možností je však toľko, že na dokončenie článku by som potreboval ešte desať strán. Isté je, že hra odmeňuje ochotu riskovať, no ak to preženiete, poriadne na to doplatíte.
Takmer som zabudol spomenúť, že je tu aj režim voľného pohybu. Čosi ako prechádzka po boxovej uličke. Môžeme sa tu rozprávať s ostatnými, nakupovať, dať si opraviť pokazené súčiastky alebo si vypočuť špeciálne ponuky. Chodenie z pohľadu tretej osoby do hry vôbec nemuseli pridávať, ale možnosť porozprávať sa s pretekármi a organizátormi, kým ich Shade vytáča svojimi sarkastickými poznámkami, jej dáva pomerne veľa. Na prvý pohľad pôsobí tento režim úplne zbytočne, no výrazne prispieva k atmosfére a budovaniu sveta. Som rád, že sa do hry dostal.
Prejdime ku grafike. Hra je nádherná. Aspoň podľa videí, pretože tu v Japonsku je mojím najvýkonnejším herným zariadením Steam Deck. Na ňom som rád, že pri nízkych nastaveniach a rozlíšení 720p beží stabilne na 30 FPS. Môžem teda povedať, že hardvérové nároky sú mimoriadne nízke a hru si naozaj užijete aj na základnom počítači. Práve pre Steam Deck však do článku nepridávam veľa vlastných snímok obrazovky. Priznajme si, väčšina z nás nehrá na nízkych detailoch, najmä ak má k dispozícii aj konzolu.
Bez kompromisov je však zvuk. Panebože, táto hra dokáže zvukom navodiť atmosféru Star Wars tak presvedčivo, že by uznanlivo prikývlo aj Skywalker Sound. Klzáky napríklad znejú úplne rovnako, akoby som počúval The Phantom Menace. Zvukový dizajn robí z celej hry neuveriteľný zážitok.
Hra boduje aj hudbou. Hoci používa len málo známych skladieb zo Star Wars, Gordy Haab, ktorý sa už viackrát osvedčil pri Star Wars: The Old Republic, Star Wars Battlefront a sérii Star Wars Jedi, opäť odviedol skvelú prácu.
Ak by som mal hľadať nedostatky, podľa mňa sú v počte lokalít, kategóriách vozidiel a cene. Tých niekoľko planét, ktoré navštívime, je síce rozmanitých a ponúka množstvo rôznych trás, no pokojne by som privítal ešte tri či štyri ďalšie. Napríklad poriadne mestské prostredie alebo podmorský svet, skrátka lokality s epickými rozmermi, aké sme videli v KOTOR či v Episode Racer.
Tri kategórie vozidiel sa síce od seba dostatočne odlišujú, no v rámci jednej kategórie sa vznášadlá líšia iba vzhľadom. Podľa mňa tak chýba motivácia zbierať ich. Väčšina vozidiel sa dosť podobá a často má jednoduchý dizajn, čo nie je veľmi vzrušujúce ani napriek možnosti ich vzájomne kombinovať. Situáciu, samozrejme, zachraňujú preteky klzákov, lenže tie tvoria iba malú časť hry. Mohli dostať viac priestoru a neuškodil by im ani vlastný systém postupného vylepšovania.
Tretím nedostatkom je cena. Poriadne som váhal, či si hru kúpiť. Napokon som to neoľutoval, ale nezískal som ju za európsku cenu. V Japonsku ma vyšla približne o 25 eur lacnejšie. Vydať za ňu približne 60 eur a viac… podľa mňa za to nestojí žiadna hra, teda ani táto.
Star Wars Galactic Racer je geniálna hra, ktorá robí svojmu žánru česť. Opäť tu máme pretekársku hru, ktorá sa nebojí trestať chyby a vracia tak napätie z čias klasických hier, keď malo každé zaváhanie následky.
Forza Horizon napríklad ponúka pokojný oddych. Na profesionálnej úrovni sa pri nej, samozrejme, poriadne zapotíte, no v zásade vás drží za ruku a opatrne prevádza cez cestu ako milujúca mama svoje malé dieťa. Potom je tu Star Wars Galactic Racer. Ak si dovolíte žmurknúť, kopne vás do tváre tak, že vám ešte aj z poisťovne zavolajú, či nepotrebujete pomoc a či ste v poriadku. A práve to je na ňom skvelé!
Zostáva už len otázka, či máte svet Star Wars a odkaz pretekárskych hier z prvého desaťročia tohto storočia radi natoľko, aby ste si ho kúpili. Ak si ho teraz nemôžete dovoliť, dúfam, že neskôr naň budete mať príležitosť. Je to totiž jedna z najlepších arkádových pretekárskych hier posledných rokov, ak nie vôbec najlepšia.
