Diela H. P. Lovecrafta položili základy kozmického hororu. Ľudstvo je v nich iba bezvýznamným zrnkom prachu zoči-voči obrovským, chladným silám vesmíru, ktoré ľudská myseľ nedokáže pochopiť. Jeho autorský štýl charakterizuje tiesnivý, pochmúrny jazyk blízky magickému realizmu, plný prívlastkov a neopísateľných hrôz prenikajúcich do ľudského sveta. Strach v jeho príbehoch najčastejšie nevyvoláva krviprelievanie, ale nerozlúštiteľné tajomstvo, ktoré človeka privádza do šialenstva.
Jeho diela sa postupne spojili do prepojeného celku známeho ako mýtus Cthulhu. Postavy pátrajúce po zakázanom poznaní, napríklad na stránkach Necronomiconu, skúmajúce starobylé ruiny, zaniknuté civilizácie a zaprášené fólianty či vykonávajúce bizarné pokusy sa v ňom stretávajú s ľahostajnými, nepredstaviteľne mocnými bohmi vesmíru, s desivými tvormi obývajúcimi priestor medzi realitami a so zaslepenými fanatikmi. Toto poznanie ich takmer bez výnimky stojí život alebo zdravý rozum. Ťažko pritom povedať, pri ktorom z týchto koncov vlastne tí nešťastníci pochodili lepšie.
The Sinking City z roku 2019 bola hra, ktorá rozdeľovala hráčov. Ukrajinské štúdio Frogwares, dovtedy známe predovšetkým hrami so Sherlockom Holmesom, vychádzalo z už spomínanej Lovecraftovej tvorby a pustilo sa do ambicióznej akčnej detektívky s otvoreným svetom. Fanúšikovia mýtu Cthulhu si zamilovali detektívnu atmosféru, tiesnivé prostredie mesta Oakmont aj kozmické hrôzy, samotná hrateľnosť však mala svoje rezervy. Otvorený svet často pôsobil prázdno a staticky, súboje boli ťažkopádne a nemotorné a technické problémy neraz výrazne kazili zážitok z hrania. O sedem rokov neskôr sa Frogwares vrátilo po nespočetných ťažkostiach vrátane zdĺhavých a vyčerpávajúcich právnych sporov s predchádzajúcim vydavateľom, ako aj každodenného ohrozenia života a logistických nočných môr spôsobených vojnou na Ukrajine.
The Sinking City 2 je pokračovanie, ktoré sa v mnohom zmenilo, no zostalo verné svojej podstate. Tvorcovia zavrhli koncept otvoreného sveta a vytvorili sústredenejšiu, temnejšiu hru v duchu moderného survival hororu. Zmena sa v mnohých ohľadoch vydarila, no takýto výrazný obrat oprávnene vyvoláva aj otázku, čo vlastne zostalo z vydarených prvkov prvého The Sinking City.
Už dlho pred vydaním bolo jedným z hlavných cieľov úspešnej kampane na Kickstarteri, spustenej na jar 2024, rozšírenie beštiára. Vývojári vďaka tomu mohli popri známych ohavnostiach Deep-One vytvoriť aj niekoľko originálnych tvorov ako vystrihnutých z nočnej mory. Vďaka týmto dodatočným financiám sa do hry dostal napríklad Slither, tvor pripomínajúci pijavicu či úhora, ktorý dokáže pripraviť aj ďalšie prekvapenia. Pribudol tiež Smasher, mimoriadne rýchle monštrum podobné článkonožcom, s mohutným pancierom, ktoré nás agresívnymi výpadmi dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd zahnať do kúta. Títo dodatoční nepriatelia priniesli pestrejšiu, taktickejšiu a rádovo desivejšiu hru, než akú by vývojári dokázali vytvoriť s pôvodným, skromnejším rozpočtom.
Prvou a najdôležitejšou zmenou je nové dejisko aj hlavný hrdina. Lúčime sa so súkromným detektívom Charlesom Reedom a Oakmontom. Pokračovanie rozpráva úplne samostatný príbeh, takže ani nováčikom v sérii nebudú chýbať žiadne súvislosti. Dej nás prenesie do 20. rokov 20. storočia, konkrétne do ikonického mesta Arkham, dobre známeho z diel H. P. Lovecrafta. Arkham podobne ako predtým Oakmont sužuje nevysvetliteľná nadprirodzená povodeň, ktorá nielen zaplavila ulice, ale z hlbín vyplavila aj najrôznejšie hrôzy. Čakajú nás ošarpané budovy v štýle art deco, zabednené obchody a temné izby, sklady, hasičská stanica, knižnica univerzity Miscatonic a množstvo ďalších miest. O desivé tvory pritom nikdy nebude núdza.
Hlavným hrdinom príbehu je tentoraz Calvin Rafferty, dobrodruh pohybujúci sa vo svete okultizmu, ktorý sa po nevydarenom rituáli zúfalo snaží prebudiť svoju partnerku a lásku Faye z nadprirodzenej kómy. Príbeh sa točí okolo mágie spojenej s Dreamland, vzácnych okultných kníh, ktoré nie sú určené ľudským očiam, a málo pochopených či preskúmaných relikvií. Ústrednú úlohu v ňom zohráva záchrana Faye, rozpletanie súvislostí aj potopa sužujúca Arkham.
The Sinking City 2 kráča v stopách Resident Evil a Silent Hill, ku ktorým pridáva poriadnu dávku typickej lovecraftovskej hrôzy s chápadlami. Niekdajší obrovský, no prázdny otvorený svet nahradili členitejšie, labyrintové, ale oveľa sústredenejšie úrovne. Počas hrania môžeme preskúmať niekoľko väčších oblastí. Cestovanie člnom síce zostalo, no výrazne ustúpilo do úzadia a slúži skôr na presun medzi jednotlivými lokalitami. Súčasťou dobrodružstva je aj uvoľňovanie trasy pre motorový čln. Kľúčom k ďalšiemu postupu tak môže byť napríklad otvorenie brán uzavretých mestských štvrtí alebo odstránenie uviaznutej veľryby. Dôraz sa v druhej časti jednoznačne presunul na klasické prvky survival hororu.
Munície je často málo, pri hľadaní liekov a surovín treba prehľadať každý temný kút a kapacita inventára je bolestne obmedzená. Hra nás neúprosne núti taktizovať a každé stretnutie s nepriateľom prináša dilemu. Oplatí sa minúť tri vzácne náboje na znetvoreného nemŕtveho a riskovať zranenie, alebo je lepšie jednoducho skúsiť utiecť a pokračovať ďalej? Ani druhá možnosť nebude taká jednoduchá. Pri prehľadávaní oblasti či návrate do niektorej jej časti totiž monštrá nezmiznú a priestory sú príliš stiesnené na to, aby sme sa všetkému neustále vyhýbali.
Súbojový systém, ktorý patril k najslabším stránkam prvej časti, sa citeľne zlepšil. Vyžaduje si cvik, ale bez kombinovania strelných zbraní, boja zblízka a úskokov veľmi rýchlo zahynieme. Munície nebudeme mať dosť na to, aby sme všetko vystrieľali. Hra navyše občas, najmä po získaní kľúčov či predmetov potrebných na plnenie úloh, pridá na dané miesto ďalšiu skupinu nepriateľov. Vyčistiť oblasť tak môžeme len za cenu náročných bojov. Výrazne pomáha zasahovať slabé miesta tvorov, no napríklad pri správne načasovanom úskoku môžeme monštrum Stygian Harvester jednoducho zašliapnuť. Podobne sa dá obiehať aj Lethian Revenant, ktorý patrí k pomalším protivníkom, pretože mu chvíľu trvá, kým po nás vystrelí akúsi červenkastú „ektoplazmu“. Problém sa začína vo chvíli, keď tvory neprichádzajú osamote ani po jednom. Mal som pritom pocit, že už medzi najľahšou a normálnou obťažnosťou zíva obrovská priepasť. Menej skúsení hráči alebo tí, ktorí by si radšej zastrieľali, si bez dokonalých reflexov určite nevyberú ešte náročnejšiu výzvu. Inak sa budú musieť naučiť mapy naspamäť a neustále utekať.
Pred pestrosťou a prepracovanosťou prostredí treba zložiť klobúk. Výmenu veľkého prázdneho sveta za hustejšie zaplnené menšie oblasti, ktorým tvorcovia venovali oveľa viac starostlivosti, nepovažujem za zlý obchod. Znamená to však aj veľa obchádzania, behania tam a späť a hľadania cesty. K labyrintovej štruktúre sa totiž pridávajú dvere otvárateľné z druhej strany a rebríky, ktoré možno použiť až po ich spustení. Tie zakaždým trochu menia možnosti pohybu po mape. Dôkladne prepracované prostredie a množstvo obchádzania sa možno navzájom vyvažujú, no často som mal pocit, že by hre neuškodil o niečo jednoduchší návrh úrovní, ktorý by obmedzil zdĺhavé a nudné vracanie sa cez už prejdené miesta.
Popri survival horore si The Sinking City 2 našťastie zachovalo aj ďalšiu výraznú črtu. Vyšetrovacie mechaniky známe z prvej hry sú stále prítomné, ale prešli zásadnými zmenami. Predovšetkým sa stali úplne voliteľnými. Hlavnú dejovú líniu môžeme dokončiť aj bez náročnejších dedukčných úloh. Ignorovať túto časť hry by však bola obrovská chyba, pretože riešenie hádaniek, čítanie tajomných denníkov a spájanie stôp prináša významné herné výhody. Úspešne vyriešené prípady nielen odhaľujú temnú históriu mesta a prehlbujú poznanie herného sveta, ale prinášajú aj dodatočnú korisť, napríklad v podobe trezoru. Môžu tiež otvoriť tajné trasy ulicami plnými nepriateľov alebo nás za vynaložené úsilie odmeniť veľmi užitočnými vylepšeniami zbraní. Je to dobre nastavená rovnováha: hra šikovne motivuje k objavovaniu, no nikomu nevnucuje pomalšie hranie založené na čítaní textov, na ktoré práve nemá chuť.
Použitie Unreal Engine 5 prinieslo oproti predchádzajúcej časti obrovský vizuálny skok. Hoci je Arkham strašne spustošený, má neuveriteľnú atmosféru a svojskú krásu. Slizké steny domov, nahromadené odpadky a naplaveniny, interiéry a neónové svetlá v štýle 20. rokov, strhané plagáty aj opustený nábytok rozprávajú príbeh katastrofy. Nájdeme tu aj výborne zakomponované odkazy na predchádzajúcu časť či ďalšie súčasti mýtu Cthulhu. Zvukové efekty, či už ide o sutinu praskajúcu pod čižmami, špliechanie vody, takmer neustále zvuky tvorov Slither, škrabanie spoza stien alebo hlasy monštier, nesmierne posilňujú atmosféru aj ponorenie do hry. Miestami by som privítal svetlejšie či lepšie osvetlené úrovne alebo časti budov, hoci by sa to nehodilo k atmosfére a prostrediu. V hre by sa totiž dali robiť skvelé snímky obrazovky. Na prepracovaných miestach, ktoré sú bizarné, desivé alebo vizuálne pôsobivé už len svojimi detailmi, by som sa neraz rád zastavil a fotografoval. Najlepším príkladom zo začiatku hry je zrejme knižnica. Aj tu však vidieť, že oproti prvej časti dostali namiesto otvoreného sveta oveľa väčší priestor uzavreté, labyrintové lokality, čo zároveň prinieslo kvalitnejšie vizuálne spracovanie.
Hra sa celkovo výrazne zlepšila a na žiadnu konkrétnu chybu som ani nenarazil. Z hľadiska herných mechaník je najčastejšou výhradou príliš malý inventár, najmä preto, že so sebou často musíme nosiť predmety potrebné na plnenie úloh. Prípadne ich odložíme do truhlice a neskôr sa po ne môžeme vrátiť, pričom opäť prebehneme cez všetky nástrahy, už po ktoviekoľký raz. Ani náročnosť súbojov by som neodbil jednoduchým „nauč sa hrať“, no najľahšia obťažnosť našťastie odpúšťa pomerne veľa chýb bez toho, aby hra stratila napätie. Zdá sa, že Frogwares si po prvej časti vzalo kritiku k srdcu a úspešne posunulo sériu ďalej. Zachovaním detektívnych pasáží, zlepšením vizuálneho spracovania a doladením súbojového systému vznikol survival horor s výborne vybudovanou atmosférou. Toto dobrodružstvo možno odporučiť všetkým fanúšikom mýtu Cthulhu, milovníkom survival hororu aj lovcom okultných pokladov. O napätie a zvraty v ňom určite nebude núdza.
