Čo pre nás znamená tlačidlo nákupu? Sony má v odpovedi jasno. Podľa spoločnosti tlačidlá „Kúpiť teraz“ a „Potvrdiť nákup“ v žiadnom prípade neznamenajú, že si danú hru skutočne kupujeme.
Štyria hráči podali v júni v Kalifornii žalobu na Sony za zavádzanie spotrebiteľov. PlayStation Store používa tlačidlá a výrazy ako „Kúpiť teraz“ a „Potvrdiť nákup“, čím vytvára dojem, že ten, kto si ich prostredníctvom niečo kúpi, sa skutočne stane vlastníkom vybraného digitálneho produktu.
Sony si však myslí, že na týchto označeniach nie je vôbec nič zlé. V licenčnej zmluve sa totiž výslovne uvádza, že nákupom sa udeľuje iba licencia na softvér, samotný softvér sa nepredáva. A to je predsa v dnešnom svete samozrejmé.
Sony reagovalo v oficiálnom podaní a teraz sa radšej niečoho chyťte. V mierne uhladenej podobe totiž odkazuje, že kto si myslí, že nákup znamená skutočný nákup, je hlúpy.
„Ako uznávajú aj žalobcovia, článok 1 zmluvy SPLA (licenčnej zmluvy na softvérový produkt) takisto objasňuje, že softvér vám poskytujeme na základe licencie, nepredávame vám ho. A má to svoj zmysel. V digitálnom veku nie je realistické predpokladať, že by sa rozumní spotrebitelia domnievali, že nadobúdajú vlastnícke právo k digitálnej hre…“
A počkajte, pretože teraz prichádza skutočne krkolomný, priam čarovný zvrat v argumentácii Sony!
„…Ak by to tak bolo, žalobca Edward Heycock by si 25. februára 2026 nemohol v PlayStation Store kúpiť hru Resident Evil Requiem za 69,99 dolára po tom, čo ju druhý žalobca Jason Mendoza získal už 14. februára 2026. Hru by totiž v takom prípade vlastnil pán Mendoza, a nie Sony.“
Neuveriteľné. Takže Sony má právo hráčovi kedykoľvek odobrať digitálne zakúpenú hru, film či hudbu, pretože podľa spoločnosti nie je možné predať digitálny produkt viackrát. To je akýsi medzidimenzionálny zvrat, ktorý môže otriasť časopriestorovým kontinuom posledných 50 rokov distribúcie softvéru.
Nie je jasné, prečo sa bežný hráč musí predierať právnickým labyrintom, aby tomu porozumel. Ak má však Sony pravdu a digitálny produkt sa naozaj nedá predať viackrát, prečo namiesto tlačidla nákupu neuvádza „obmedzená licencia s obmedzeným prístupom, ktorú možno kedykoľvek odvolať“? Žeby preto, že za nič sú ľudia ochotní zaplatiť menej? Žaloba teda zasahuje Sony na poriadne citlivom mieste. Pri dôslednom uplatňovaní ochrany spotrebiteľa by spoločnosť s takýmito argumentmi veľa šancí nemala, čas však ukáže, komu dá súd za pravdu.
Otázkou už zostáva len to, ako sa pri predaji kaziet a optických diskov podarilo zariadiť, aby používateľovi nemuseli odobrať nosič po vypršaní licencie s obmedzenými právami, ktorú získal pri kúpe hry. Našťastie sa však Sony touto otázkou nebude musieť zaoberať dlho, keďže čoskoro ukončí predaj fyzických nosičov.
