Súčasný šéf Intelu Lip-Bu Tan nastúpil do spoločnosti a prevzal jej vedenie v marci 2025. Vo firme, ktorá sa ocitla v ťažkej situácii, ho čakalo množstvo práce. Pristúpil k viacerým organizačným zmenám a súčasne sa snažil znížiť náklady a zefektívniť fungovanie podniku. Výsledkom bola rozsiahla vlna prepúšťania, predaj niektorých divízií a zatvorenie ďalších. V rámci tohto procesu sa pokúsil dať do poriadku aj Intel Foundry, kde sa v tom čase výrobnému procesu 18A príliš nedarilo. Vedenie sa preto rozhodlo využívať ho predovšetkým pre vlastné potreby a vybavovať na ňom len minimum externých objednávok. Namiesto toho sa sústredilo na vývoj výkonovo optimalizovaného procesu 18A-P a nasledujúcej generácie 14A.
Problémom bola výťažnosť, ktorá nezodpovedala očakávaniam. Nebolo to však veľké prekvapenie, keďže Intel musel zvládnuť zavedenie hneď dvoch nových technológií: napájania zo zadnej strany čipu Backside Power Delivery a tranzistorovej architektúry RibbonFet. Proces 18A sa medzičasom podarilo čiastočne vyladiť. Vyrábajú sa ním už procesory Panther Lake pre mobilný segment, ktoré Intel aj dodáva. Zdá sa však, že výťažnosť naďalej trpí výraznými rozdielmi v kvalite a výkone medzi jednotlivými kremíkovými doštičkami. Napriek tomu sa situácia výrazne zlepšila oproti obdobiu, keď Lip-Bu Tan rozhodol, že 18A zostane procesom pre interné potreby. Odvtedy sa navyše objavilo aj niekoľko záujemcov o proces 18A-P. Po zvážení všetkých okolností sa tak Intel rozhodol predsa len ponúkať tento proces aj externým zákazníkom.
Aj finančný riaditeľ Intelu David Zinsner priznal, že výťažnosť výrobného procesu 18A výrazne kolíše: pri niektorých kremíkových doštičkách je oveľa vyššia než pri iných. Podľa neho Lip-Bu Tan pracuje práve na zmenšení týchto rozdielov a zrejme sa už podarilo dosiahnuť čiastkové výsledky. V priebehu roka 2026 očakávajú vďaka ďalším optimalizáciám ešte väčšiu stabilitu výťažnosti, možno aj o niečo skôr, než predpokladali. Pôvodne odhadovali, že výťažnosť dosiahne úroveň bežnú v odvetví približne v roku 2027, mohlo by sa to však podariť aj skôr. Nespresnili pritom, či hovoria o podiele funkčných čipov, alebo o parametrickej výťažnosti. Pravdepodobne však ide o druhú možnosť, keďže práve tá býva pri nábehu veľkoobjemovej výroby častým problémom.
Ak parametrická výťažnosť síce výrazne kolíše, no situácia sa zlepšuje, možno to považovať za bežný stav. Nejde o nič nezvyčajné, a v tomto prípade to platí o to viac, že výrobca pri procese 18A zaviedol hneď dve nové technológie. Jedným z dôvodov, prečo sa pôvodne rozhodol neponúkať túto výrobnú technológiu externým zákazníkom, boli pravdepodobne práve veľké výkyvy. Tie by výrazne sťažovali plánovanie výroby aj plnenie požiadaviek zákazníkov.
Podľa najnovších informácií prejavuje o procesy 18A a 18A-P záujem viacero vývojárov čipov bez vlastných výrobných závodov. Intel však zatiaľ nespresnil, o ktoré spoločnosti ide, a oficiálne nezverejnil ani očakávaný objem objednávok. Žiadna spoločnosť dosiaľ oficiálne neoznámila, že sa rozhodla využívať proces 18A alebo 18A-P od Intelu. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa to však môže čoskoro zmeniť.
Nie je vylúčené, že napokon pôjde iba o menšie výrobné objednávky a zákazníci zveria závodom Intel Foundry predovšetkým produkty, ktoré netvoria kľúčovú časť ich portfólia. Aj tak však môže miestna výroba priniesť výhody. Závod Intelu Fab 32 v Arizone môže byť dobrou voľbou z hľadiska ciel aj geopolitického napätia. Využitím výrobných kapacít Intelu môžu zákazníci zároveň nájsť alternatívne riešenie nedostatku kapacít spôsobeného vyťaženosťou TSMC. Procesy 18A a 18A-P tak môžu priniesť viacero výhod, pokiaľ niektorý z nich vyhovuje konkrétnemu návrhu čipu.
