Rastúce nároky dátových centier pre AI aj ďalšie využitie na priestor a energiu predstavujú pre ich prevádzkovateľov čoraz väčšiu výzvu. Konštruktéri zase musia riešiť čoraz náročnejšie chladenie, pretože s rastúcim výpočtovým výkonom pribúda aj odpadové teplo, ktoré sa ťažko drží pod kontrolou. Značnú časť týchto problémov by mohol vyriešiť nový koncept, ak sa jeho životaschopnosť potvrdí aj v praxi: dátové centrá integrované do plávajúcich veterných elektrární na mori.
S konceptom prišiel startup Aikido zo San Francisca. Jeho vedenie sa domnieva, že dokáže výrazne znížiť náklady na prevádzku dátových centier pre AI aj ďalšie využitie. Morské prostredie by totiž zabezpečovalo účinné chladenie a veterná elektráreň namontovaná na plošine by dátovému centru dodávala elektrinu.
Aikido vyvíja a vyrába špeciálne plošiny pre veterné elektrárne, ktoré plávajú na hladine v blízkosti morského a oceánskeho pobrežia. Firma preto prišla s myšlienkou využiť aj na iný účel nohy týchto elektrární využívajúcich obnoviteľnú energiu, ktoré sa bežne napĺňajú vodou, aby plošinu udržiavali v správnej polohe. Nový koncept plánuje vyskúšať v Severnom mori pri Nórsku, kde v prvej fáze ešte pred koncom roka 2026 vybuduje v nohách plošiny dátové centrum s výkonom 100 kW. Podľa inžinierov sa tým dá vyriešiť hneď niekoľko problémov naraz: na výstavbu dátových centier nebude potrebné zaberať cenné pozemky, chladné morské prostredie umožní lacné chladenie a veterná elektráreň pokryje väčšinu energetických potrieb dátového centra pre AI.
Tieto špeciálne plošiny pre veterné elektrárne plávajú na hladine a majú tri nohy. Po naplnení vodou slúžia ako záťaž, ktorá zabraňuje prevráteniu elektrárne aj pri silnom vetre. Nohy sa pomocou reťazí a kotiev upevnia na vybranom mieste, odkiaľ sa neposunú ani pri veľkých vlnách a silných búrkach. Podobný princíp sa využíva aj pri veľkých ropných plošinách.
Podľa odborníkov zo startupu sa do hornej časti každej takejto nohy môže zmestiť infraštruktúra dátového centra s výkonom až 3 až 4 MW. Jedna plošina veternej elektrárne by tak mohla pojať dátové centrum s celkovým výkonom 9 až 12 MW. Nohy budú naďalej využívať vodu ako záťaž, no tá by zároveň slúžila aj na kvapalinové chladenie hardvéru. Kvapalina by po prevzatí tepla z hardvéru prúdila smerom k spodnej časti nôh, kde by cez výmenník odovzdala teplo okolitej vode a následne sa vrátila k hardvéru na ďalší obeh. Pre serverové komponenty, ktoré nevyužívajú kvapalinové chladenie, bude nainštalovaná aj klimatizácia, aby sa neprehrievali. Serverovú infraštruktúru môže napájať elektrina vyrobená veternou elektrárňou, no keďže vietor nefúka neustále, plošinu doplnia aj batérie. Ak bude rýchlosť vetra dlhší čas príliš nízka na prevádzku elektrárne, pomôže pripojenie k pobrežnej elektrickej sieti, do ktorej tieto plošiny inak dodávajú elektrinu.
Koncept pôsobí zaujímavo a sľubne, no až konkrétne skúšky ukážu, nakoľko sa osvedčí v každodennej prevádzke. Ponorené nohy plošiny môžu v dôsledku pôsobenia slanej vody vyžadovať častejšiu údržbu. Aj servis serverovej infraštruktúry môže byť náročnejší než v klasickom dátovom centre na pevnine. Podarí sa tieto výzvy prekonať? Ukážu to skúšky v reálnej prevádzke.
