Nedávno sme písali o jednom z patentov Microsoftu v oblasti AI, ktorý umožňuje upravovať hovorený prejav v živých prenosoch podľa aktuálnych požiadaviek. Medzitým sa však objavil aj ďalší patent súvisiaci s technológiami založenými na AI. Ten už neslúži na manipuláciu s obsahom, ale umožnil by používateľom zarábať peniaze alebo kredity vďaka nevyužitému výkonu GPU.
Podľa opisu v patentovej prihláške US-2026-0349820-A1 pracuje Microsoft na technológii, ktorá by mu umožnila využívať voľné výpočtové zdroje GPU používateľov zapojených do programu na trénovanie rôznych modelov AI, či už ide o smartfóny, notebooky alebo stolné počítače. Princíp spočíva v rozdelení rozsiahlych tréningových úloh na drobné časti, ktoré server následne rozosiela zúčastneným zariadeniam vo forme mikroúloh.
Algoritmus bežiaci na danom zariadení kontroluje zaťaženie CPU a GPU a zároveň sleduje teplotu GPU, využitie pamäte aj spotrebu energie, aby zistil, či je systém nečinný. Ak áno, môže sa začať spracovanie mikroúlohy. Pri dosiahnutí určitých limitov sa však dá proces zastaviť alebo pozastaviť. Dokončenú prácu potom skontroluje server, aby účinne odfiltroval chybné alebo zmanipulované údaje. Pri vysokom zaťažení CPU alebo GPU, prípadne oboch, algoritmus kontroluje uvedené parametre menej často, čím znižuje svoj vplyv na výkon.
Patentová prihláška neuvádza, na ktorých konkrétnych platformách plánuje spoločnosť službu zaviesť. Nie je teda jasné, či by z novinky mohol ťažiť iba Windows, alebo aj platforma Xbox. Zatiaľ nie je známa ani plánovaná výška odmien, takže nevieme, či by pokryli zvýšené náklady na elektrinu a či by používatelia mohli očakávať aj zisk. Podľa súčasného návrhu by spoločnosť za správne dokončené úlohy poskytovala kredity alebo prístup k trénovaným modelom AI, do úvahy by však prichádzali aj peňažné odmeny. Kredity by sa dali minúť na softvér alebo služby.
Microsoft by týmto spôsobom získal výrazne väčšiu výpočtovú kapacitu nad rámec výkonu dostupného v dátových centrách. Jej dostupnosť by síce nebola taká predvídateľná ako v dátovom centre, to by sa však mohlo zmeniť, keby spoločnosť používateľov dostatočne motivovala k podpore služby, napríklad primeranými odmenami. Z nevyužitej kapacity počítačov by tak mohli profitovať ich majitelia aj Microsoft. Aj kritika Sama Altmana by potom mala menšiu váhu, keďže pamäť v počítačoch by bola využitá vo väčšej miere než na ním spomínaných 5 %.
Zatiaľ je to, samozrejme, iba patent, ktorý nezaručuje, že sa technológia neskôr uplatní aj v konkrétnej službe. Koncept pritom pôsobí sľubne a životaschopne, pokiaľ sa jeho realizácia nestane rovnakou nočnou morou z hľadiska ochrany súkromia, akou bol Recall. Isté je, že pri používaní podobných služieb bude potrebné veľmi pozorne čítať aj drobné písmo, aby sme mali úplný prehľad o všetkých podmienkach a očakávaných dôsledkoch zapojenia sa do služby.
